Rehabilitácia predstavuje komplexnú terapiu, ktorá zahŕňa manuálne a mäkké techniky, fyzikálnu terapiu aj cielené cvičenia – všetko pod odborným dohľadom. „Vďaka tomu klient presne vie, čo má robiť, ktoré svaly zapájať a kedy,“ hovorí fyzioterapeutka Michaela Káčerová z Nemocnice Medissimo.
Hýbať sa vie každý, ale dôležité je hýbať sa správne
Pri akomkoľvek pohybe je dôležité, aby sa svaly zapájali v správnom poradí v rámci tzv. svalového reťazca. „Jeden, druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty sval – každý má svoju úlohu, aby pohyb prebehol správne. Veľa ľudí má však v dôsledku práce, predošlých úrazov alebo iných vplyvov rôzne pohybové poruchy či svalové disbalancie. Svaly sa potom nezapájajú v správnom poradí – teda nie 1-2-3-4-5-6, ale napríklad 3-2-6 – jednoducho sa celý pohybový vzorec naruší. Ak sa s tým nič nerobí, časom sa môžu objaviť vážnejšie ťažkosti. Keď potom takýto človek príde neskoro, už nemá problém len s jedným pohybovým stereotypom, ale s viacerými,“ vysvetľuje fyzioterapeut Peter Hreha z Nemocnice Medissimo. Preto je vhodné začať rehabilitovať pod vedením odborníka hneď, keď sa objaví prvý problém, a riešiť ho včas, než neskôr prísť so sériou problémov na pohybovom aparáte.
Aj pri akútnych stavoch – po úraze či po operácii – je dôležité začať s rehabilitáciou čo najskôr. „Je určite lepšie začať rehabilitovať s odborníkom, než sa pokúšať riešiť si to sám. Ako spomínal Peťo – človek potom nepríde len s jedným problémom po úraze, ale už ich má viac, pretože sa liečil nesprávne,“ potvrdzuje Michaela Káčerová.
Akú úlohu v rehabilitácii zohrávajú prístroje a cvičenie?
V rehabilitácii sa často využíva kombinácia prístrojovej fyzikálnej terapie a pohybovej liečby. Závisí to od toho, aký typ problému klient má – či ide o akútny stav, chronické ťažkosti alebo následky po úraze, ako sú natrhnuté šľachy či zlomeniny.
Pri akútnych stavoch sa častejšie začína fyzikálnou terapiou – využívajú sa elektroterapie, vodoliečba, solux, lasery a podobne. Pri ortopedických problémoch je veľmi dôležitá pohybová liečba – kinezioterapia, ktorá znamená „liečbu pohybom“. Pohyb pomáha rozhýbať kĺby, zlepšiť prekrvenie a obnoviť funkciu.
Fyzikálna terapia má svoje opodstatnenie, ale v niektorých prípadoch sa viac využíva samotné cvičenie.
Ako prebieha nastavovanie plánu rehabilitačných procedúr?
Väčšina klientov prichádza na fyzioterapiu s odporúčaním od špecialistu – ortopéda, neurológa či chirurga. Prvým krokom je návšteva fyziatra, ktorý klienta vyšetrí, vypracuje správu a nastaví plán rehabilitačných procedúr. „Následne klienta vidíme my – fyzioterapeuti. Dovyšetrujeme si ho, sledujeme rozsah pohybu, svalovú silu, pohybové stereotypy a na základe toho a odporúčania lekára si nastavíme konkrétny cieľ a pracujeme na jeho dosiahnutí,“ približuje Michaela Káčerová.
Veľmi dôležitá je aj komunikácia s klientom. Často sa stáva, že medzi objednaním a samotným vyšetrením ubehne aj niekoľko týždňov. Za ten čas sa stav klienta môže zmeniť – zlepšiť alebo zhoršiť. „Preto sa vždy snažíme prehodnotiť aktuálny stav a podľa toho prispôsobiť terapiu,“ dopĺňa Peter Hreha.
Je rehabilitácia vždy individuálna?
Áno, každý klient je iný – záleží na diagnóze, veku, celkovom zdravotnom stave aj cieľoch. „Niektorí klienti chcú len rozhýbať končatinu tak, aby zvládali bežné činnosti ako osobnú hygienu či obliekanie. Nepotrebujú silový tréning, skôr funkčný rozsah. Naopak, pri ortopedických diagnózach, kde je potrebné obnoviť silu, stabilitu alebo rozsah pohybu, využívame napríklad mäkké mobilizačné techniky, cielené cvičenia a postupne prechádzame na náročnejšie tréningy. Neurologickí klienti zasa vyžadujú úplne iné prístupy – tam sa používajú špeciálne metodiky ako Vojtova terapia či Bobath koncept,“ vysvetľuje Peter Hreha.
Čo nasleduje po skončení rehabilitácie?
Keď klient absolvuje dohodnutý počet rehabilitačných procedúr, rehabilitačný proces sa tým nekončí. Práve v tomto bode nastupuje dôležitá fáza udržiavania výsledkov. Veľká časť práce fyzioterapeuta spočíva v edukácii klienta – ako, čo a ako často má cvičiť aj doma.
„Dlhodobý efekt rehabilitácie závisí najmä od pravidelnosti. Z praxe vieme, že ak klient po skončení rehabilitácií prestane cvičiť, bolesť alebo problém sa po niekoľkých mesiacoch často vracia. Preto je dôležité, aby si osvojil jednoduchý režim domácich cvičení, ktoré by mal zaradiť do svojho týždenného plánu – aspoň raz do týždňa precvičiť daný segment, spevniť svaly, udržať pohybový aparát v rovnováhe,“ uvádza fyzioterapeut Peter Hreha.
Prevencia: Čomu sa vyhnúť a čo zaradiť do bežného dňa
Jednou z najčastejších chýb pri starostlivosti o pohybový aparát je nedostatok tzv. aktívneho odpočinku. Po pracovnom dni, často strávenom v sede, si mnohí sadnú alebo ľahnú – a zotrvávajú v rovnakej, pasívnej pozícii ako počas dňa. Telo však na skutočnú regeneráciu potrebuje pohyb, kyslík a prekrvenie.
„Aj obyčajná 45-minútová prechádzka na čerstvom vzduchu môže výrazne pomôcť. Zlepší sa krvný obeh, tkanivá sa okysličia, a tým sa podporí prirodzená regenerácia organizmu. Aj rýchla chôdza je pre telo priaznivejšia než ležanie v „gaučovej“ pozícii, často ešte v nesprávnom držaní tela. Rovnako nevhodné je pokračovanie v sedavom režime doma – pri počítači alebo s mobilom v ruke, so sklonenou hlavou a preťaženou krčnou chrbticou,“ zhrňuje Peter Hreha.
Medzi ďalšie preventívne opatrenia patrí striedanie športových aktivít. Vhodné je kombinovať rôzne typy pohybu – bicyklovanie, svižnú chôdzu, plávanie či rekreačný beh. Cieľom nie je extrémne športovanie, ale pravidelný, primeraný a rôznorodý pohyb, ktorý zapája celé telo.
Náš program ProCare Rehab Vám prináša komplexnú rehabilitačnú starostlivosť navrhnutú presne podľa Vašich potrieb.
