Obdobie pandémie bolo hektické nielen pre zdravotníkov, ale aj pre rodičov a deti. Ako ju deti prežívali? O svojich skúsenostiach sa podelila pediatrička MUDr. Eva Mocová, PhD. z polikliniky ProCare Medissimo.
Deti znášali koronavírus dobre. Sociálnu izoláciu až tak nie
Keďže sa v rodinách zúžila pozornosť na distančné vzdelávanie detí, zdravotná starostlivosť išla do úzadia. Dlhodobé zavretie škôl, opatrenia, ktoré sme všetci zažili, zanechali následky na deťoch. Tieto následky budú riešiť rodičia, pediatri, aj celá spoločnosť.
Deti z pohľadu zdravotnej stránky a zdravia zvládali pandémiu dobre. V celosvetovom meradle bolo detských pacientov 0,2 % až 13 % z detskej populácie v danom región. Na Slovensku sme nemali ani toľko detských obetí koronavírusu. Je to spôsobený tým, že deti mávajú ľahší priebeh ochorenia, ktorý v mnohých prípadoch neindikujeme, alebo až asymptomatický. Preto sa deti stávajú prenášačmi alebo potenciálnymi nosičmi vírusu, a môžu spôsobovať nákazu širokému okoliu.
Dlhodobé zavretie škôl spôsobilo, že deti nežili normálny život
Zavretie škôl bolo opatrenie, ktoré zabránilo prenosu vírusu. Avšak spôsobilo iné problémy, ktoré sme ako spoločnosť odsúvali. Sociálna izolácia detí nepochybne súvisí s veľkým radom dôsledkom. Deti hodiny vysedávali pred obrazovkami počítačov, učili sa v posteli, čo mohlo ovplyvniť držanie tela, zrak ale aj celkový vývin dieťaťa. Uvoľnený domáci režim prispel k tomu, že mnohé deti stratili návyky a režim dňa, ktoré mali.
U detí narástol sklon k depresii
Je dokázané, že došlo k poklesu kognitívnych schopností, t.j. schopnosti pamätať si. Čo je alarmujúce, došlo o 30 %-tný nárast domáceho násilie, ktorého svedkom alebo priamym účastníkom bolo dieťa. Až o 20 % sa zvýšil počet pokusov o samovraždu u detí do 14 rokov, o 33% narástol počet prejavov depresií u školákov učiacich sa dištančne.
U dieťaťa sa prejavuje depresia inak ako u dospelého človeka
Otázka depresie u detí sa doteraz riešila iba u úzkeho kruhu detí, ktoré mali špecifické problémy. Kým u dospelého sa depresia diagnostikuje na základe toho, že pacient je smutný, má spomalené myslenie, spomalené psychomotorické tempo. U detí sú tie prejavy závislé od veku dieťaťa. Je možno prekvapením, ale depresiou môžu trpieť aj dojčatá. Nie je to len otázka školákov.
Čím je dieťa menšie a mladšie, tým sú jeho prejavy depresie také, ako keby trpelo nejakým konkrétnym ochorením, t.j. prejavy sú fyziologické. U školopovinných detí príznaky nerozpoznajú pedagógovia, rodičia alebo jeho okolie. Deti sa totiž javia ako:
- lenivé,
- nepozorné,
- provokatérske,
- s nezáujmom o štúdium.
To sa potom prejaví v ich študijných výsledkoch. Čo pomôže prekonať alebo vyhnúť sa depresii detí? Odpoveď sa dozviete v rozhovore s pediatričkou MUDr. Evou Mocovou, PhD v relácii Klub 3: bit.ly/2T5q2HA.
