Prečítajte si rozhovor so šikovnou sociálnou pracovníčkou Ivankou Vojtašekovou, ktorá pôsobí v Nemocnici Svet zdravia Svidník a Stropkov. V rozhovore sa dozviete, čo ju motivovalo stať sa sociálnou pracovníčkou, ako vyzerá jej bežný deň v práci, ale i to, ako vníma dnes dôležitosť sociálnej práce na Slovensku.
Predstavenie (Odkiaľ pochádzate, kde pôsobíte, čo ste študovala, ako dlho sa venujete sociálnej práci)
Volám sa Ivana Vojtašeková a pochádzam z okresu Svidník, z obce Nižný Mirošov vzdialenej od nášho mesta cca 9 km. Domov, do rodnej dediny som sa vrátila po 10 rokoch kvôli práci. Pôsobím ako sociálna pracovníčka v Nemocnici arm. generála L. Svobodu Svidník, a.s. Náš pán riaditeľ Ing. Slavko Rodák vytvoril vo svidníckej nemocnici pracovnú túto pozíciu v roku 2018 a ako sociálnu pracovníčku si vybral mňa. Študovala som sociálnu prácu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte. Na akademickú pôdu som sa vrátila z praxe po troch rokoch, keďže som bola úspešná vo výberovom konaní na doktorandské štúdium. Od roku 2013 som naspäť v praxi ako sociálna pracovníčka. Doposiaľ som pôsobila v zariadeniach sociálnych služieb.
Čo vás motivovalo študovať odbor sociálna práca a pracovať ako sociálna pracovníčka v nemocnici?
Rada a s úsmevom hovorím o tom, že sociálnou pracovníčkou som chcela byť od mala. Len vtedy som ešte nevedela túto pozíciu pomenovať. Vždy ma fascinovali hrdinky z filmov z vojnového a povojnového obdobia, ktoré pomáhali rodinám, sirotám, deťom, vdovám, ľuďom s postihnutím. Až keď som začala študovať sociálnu prácu, postupne som si uvedomovala, že študujem to, čo som chcela robiť od detstva. K štúdiu som sa dostala „náhodou“, keď som našla doma kopec kníh mojej sestry. Boli to knihy, z ktorých sa pripravovali záujemcovia o štúdium sociálnej práce na prijímacie pohovory. Len som si ich čítala, robila poznámky, rozmýšľala nad tým, čo som prečítala. Všetko bolo pre mňa veľmi zaujímavé, až fascinujúce. Prijímacie pohovory som zvládla úspešne a veľmi rýchlo som zistila, že som na správnom mieste. Práca sociálnej pracovníčky v nemocnici bola pre mňa výzvou i cestou vrátiť sa domov. Neváhala som. Doslova som cítila radosť, že budem pracovať v nemocnici. Na druhej strane som vedela, že je to potrebné a dôležité. Ako sociálna pracovníčka v zariadení sociálnych služieb so stála na pomyselnom opačnom konci procesu poskytovania sociálnej pomoci. Teraz som dostala možnosť stáť na pomyselnom začiatku.
Ako vyzerá pracovný deň sociálnej pracovníčky v nemocnici ?
Ako sociálna pracovníčka pôsobím v rámci celej nemocnice, podľa potrieb jednotlivých oddelení. Presný a nemenný denný harmonogram vám povedať neviem. Vlastne ho ani nemám. Záleží to od toho, či v tom ktorom dni začnem pracovať na riešení sociálneho problému úplne od začiatku, alebo pokračujem už v začatom prípade.
V dopoludňajších hodinách prichádzam na oddelenia, kde je potrebná moja intervencia. Zvyčajne ma kontaktuje vedúca setra oddelenia. Niekedy priamo lekár. Pred samotnou návštevou pacienta sa stretnem s ošetrujúcim lekárom s cieľom získať potrebné informácie o pacientovi. Vysvetlím kroky, ktoré budem robiť. Následne navštívim pacienta pri lôžku. Ak to zdravotný stav pacienta dovolí vediem rozhovor s pacientom, robím anamnézu. Vždy sa však pacientovi predstavím a objasním mu dôvod pre ktorý som ho navštívila. Ak pacient nekomunikuje, navštívim ho aj napriek tomu. Chcem vedieť a vidieť kto je ten pacient/tá pacientka. Nechcem, aby to bolo len meno bez tváre. Podľa informácii, ktoré získam od lekárov, vedúcich sestier či pacientov, učiním následné kroky. Tu je to rôzne a záleží to od aktuálnej situácie. V tomto momente však už začínam robiť konkrétne kroky zamerané na riešenie sociálneho problému pacienta. O interevencii vediem záznamy, sumarizujem potrebné kontakty, plánujem ďalšie kroky. Tejto agende sa venujem zvyčajne v poobedňajších hodinách. Čas po obede mám tiež vyhradený na osobné stretnutia s rodinou pacienta.
Komu a čomu sa venujete vo vašej práci ?
Venujem sa pomoci pacientom, ktorých náhla zmena zdravotného stavu vyžaduje zabezpečenie patričnej starostlivosti. Rovnako pacientom v prípade ktorých návrat do prirodzeného prostredia, resp. prostredia z ktorého prišli by znamenal ohrozenie ich zdravia a života. Stretávam sa aj s pacientmi, ktorí sami požiadajú o sociálne poradenstvo a pomoc pri zabezpečení poskytovania sociálnych služieb. Poskytujem sociálne poradenstvo súvisiace so zabezpečením podmienok nevyhnutných pre návrat pacienta do prirodzeného rodinného prostredia, tzn usmerňujem zvyčajne rodinu pacienta aké kroky je potrebné učiniť pri vybavovaní napr. kompenzačných pomôcok, dôchodku a pod. teda kam majú ísť, o čo majú žiadať. V neposlednom rade odporúčam pacientom a ich rodinám možnosť využitia právneho poradenstva v centre právnej pomoci, s ktorým sa nám podarilo nedávno prehĺbiť ešte lepšiu spoluprácu. Ak je to potrebné, kontaktujem aj rôzne organizácie, ktoré združujú osoby s podobný životným údelom. Alebo sa snažím získať pomoc pre pacientov a ich rodiny aj predkladaním projektov, či žiadostí do nadáciu. Nie je to pravidlo, no mala som také prípady.
Aký zmysel vidíte vo svojej práci ?
Zmyslom mojej práce je dávať zmysel. Ukázať, že ešte nie je všetkému koniec. Vypočuť a povzbudiť pacientov a ich rodiny. Byť tu, aby vnímali, že každá situácia je riešiteľná a momentálne nie sú v tom jediní a osamotení. Napr. rozhodnúť sa pre umiestnenie rodiča v zariadení sociálnych služieb je silný moment pre celú rodinu. Pacient častokrát prijíma túto zmenu ľahšie ako jeho najbližší. Ak sa podarí, že rodina prejaví skutočné emócie viem, že je to na dobrej ceste a vtedy to má zmysel. Potom sú prípady, kedy sa pacient vracia domov a vyžaduje si iný prístup na aký bola jeho rodina zvyknutá. Často krát vidím strach v očiach detí pacientov, ktoré už dávno nie sú deti. Postupne, pomaly ich sprevádzam celou prípravou na návrat rodiča domov. V momente, keď začnú viac hovoriť ako sa to dá ako keby hovorili ako sa to nedá, viem, že to má zmysel.
Vie vás na pozícii sociálnej pracovníčky niečo prekvapiť ?
Vždy vie niečo prekvapiť. Hoci prípad od prípadu je podobný, každý je tak iný. A prekvapenia nie sú zle. Držia ma v strehu J V momente, keď ma už nič neprekvapí, zavesím klobúk sociálnej pracovníčky na klinec.
V čom dnes vnímate dôležitosť pozície sociálnej pracovníčky v nemocnici ?
Vďaka práci sociálnych pracovníkov v nemocnici dochádza ku skráteniu doby hospitalizácie a znižuje sa i riziko rehospitalizácie. Sociálni pracovníci motivujú pacientov k riešeniu vlastných problémov. Pomáhame pacientom v tom, aby vedeli účelne využiť materiálne a finančné prostriedkov sociálnych služieb. Podľa môjho názoru v neposlednom rade sociálni pracovníci v nemocniciach prispievajú aj k prevencii patologických sociálnych javov.
Čo by ste odkázali začínajúcim sociálnym pracovníkom ?
Aby boli vždy krok vpred. Úprimnosť a autenticitu povýšili nad neúprimnosť. Nezabudli, že sociálny pracovník „iba“ sprevádza klienta/pacienta. My nezmeníme, čo sa zmeniť nechce a nedá. Že každý problém je riešiteľný a s pokojom a úsmevom ešte viac. A že každá spätná väzba, nech je akákoľvek, by ich mala uistiť v tom, že naša pozícia je dôležitá.
Sociálny pracovník v nemocnici
Sociálneho pracovníka nemocnice kontaktujte v prípade, že ste sa následkom choroby alebo úrazu dostali do krízovej životnej situácie a potrebujete zabezpečiť alebo poskytnúť poradenstvo v oblasti:
- umiestnenia do zariadenia sociálnych služieb ako napr. zariadenia pre seniorov (domov dôchodcov), domova sociálnych služieb, zariadenia podporovaného bývania, zariadenia opatrovateľskej služby a pod.
- vybavenia dokladov, pomoc pri vybavovaní peňažných dávok, riešenie prístrešia..
- zabezpečenia domácej opatrovateľskej starostlivosti, pomoc pri kompenzačných príspevkoch, príspevkoch na osobnú asistenciu a podobne
- spolupráce s úradmi pri riešení sociálnej situácie
- zabezpečenia pomoci prameniacej z nepriaznivého zdravotného stavu pri riešení sociálnych, ekonomických, psychických, rodinných a spoločenských problémoch
- spolupráce s lekárom
- vybavovania agendy spojenú s adopciou dieťaťa alebo agendu týkajúcu sa týrania a zneužívania detí
