Netradičné poďakovanie od pacienta a akademického maliara Juraja Tkáčika za príjemný, ľudský a profesionálny prístup zdravotníckeho personálu počas vyšetrenia na magnetickej rezonancii. Podnetom k podarovaniu obrazu bola vyšetrovňa magnetickej rezonancie, kde na stene miestnosti sa nachádza tapeta s divokými makmi. Pacientovi to pripomenulo príbeh z prvej svetovej vojny, posledný výstrel na poli s divokými makmi. Divoké maky sa tak stali symbolom nádeje za nové začiatky. V mene celého oddelenia rádiológie ďakujeme za tento výnimočný dar. Veríme, že našich zdravotníkov to úprimne potešilo a povzbudilo v ďalšej náročnej práci.
Divoké maky ako symbol nového života a nádeje
Kanadský vojenský lekár John Mc Crae (1872 – 1918) zložil v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na bitke o belgické mestečko Ypres, báseň o divých makoch na hroboch padlých, uviedla Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky (ÚVV SR) na svojej webovej stránke. Na útrapy a bolesť ranených vojakov si nemohol zvyknúť, tlmil ich písaním básní. Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že v to ráno, keď vial východný vetrík, sa červené maky medzi hrobmi akoby vlnili. Do svojej básne vpísal bolesť, ktorú prežíval, papierik s ňou zahodil. Okoloidúci dôstojník ho zodvihol a poslal do Anglicka, kde ju publikovali v časopise Punch 8. decembra 1915. Pre členku americkej asociácie Mladí kresťania Moiny Belly Michaelovú (1869 – 1944) sa báseň stala inšpiráciou – z divého maku urobila symbol obetí dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu. Svoju ideu realizovala, keď divý mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prvýkrát prijali v roku 1920 americkí vojnoví veteráni. V roku 1921 kvet divého maku ako symbol nového života rozšírila Anne Guérinová z Francúzska medzi kanadskými a britskými legionármi. V tom istom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália. (zdroj: www.teraz.sk)
