Slováci sú v rebríčkoch spotreby antibiotík na prvých miestach v rámci Európy. Ak k tomu pridáme fakt, že baktérie odolné voči antibiotikám sú už tu, zavarili sme si na veľký problém. Ale, každý problém má riešenie.
Keď sa povie “používajte menej antibiotík”, reakciou býva často odpor. Najmä preto, že sme si zvykli antibiotiká vnímať ako univerzálne lieky. Ibaže je to trochu inak.
Ak sa antibiotiká predpíšu na infekciu, ktorú neliečia, tak liečeniu nielenže nepomôžu, ale ho ešte skomplikujú. Nestačí sa pritom spoliehať ani na to, že keď lekár predpíše antibiotiká, vie čo robí a netreba s ním o tom hovoriť. Nuž, nie je to tak.
Vo Veľkej Británii robili výskum, ktorý mal overiť toto tvrdenie. Zistilo sa, že lekári sú ochotnejší predpísať antibiotiká tým ľuďom, ktorí očakávajú, že ich na danú chorobu dostanú. Takže, ak vám lekár skutočne ide dať antibiotiká, skúste si s ním najskôr pohovoriť o iných možnostiach liečby, či ďalších vyšetreniach, ktoré nasadenie antibiotík potvrdia. Ak iná možnosť nie je, siahnite po nich až ako po poslednej možnosti.
Naučili sa odolať
Antibiotiká sa na liečbu používajú už niekoľko desaťročí, v dvadsiatom storočí pomohli výrazne znížiť počet bakteriálnych chorôb, na ktoré sa kedysi zomieralo. No už okolo roku 1960 sa začali objavovať informácie o tom, že baktérie si na lieky vytvárajú obranu, vyvíjajú sa, stávajú sa odolnejšími.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že v Európe sa každý rok nakazí baktériami, ktoré odolávajú antibiotikám, štyristotisíc ľudí, z nich 25-tisíc zomrie. Za hlavného vinníka odolnosti baktérií sa považuje nadmerné používanie antibiotík.
Hoci sa nedá zovšeobecniť, kedy antibiotiká použiť, dá sa presne povedať, kedy ich nepoužiť. Americký úrad na kontrolu chorôb a prevenciu (CDC) radí toto: Antibiotiká určite nezaberajú na vírusy. Takže nasadiť si ich, alebo ich požadovať na liečenie chrípky, nádchy, väčšinu bolestí hrdla alebo bronchitídy je zbytočné. Nevyliečia infekciu, nezabránia tomu, aby sa človek nakazil, ani deťom nepomôžu cítiť sa pri chorobe lepšie.
Naopak, môžu stav v týchto prípadoch zhoršiť a ešte aj prispejú k odolnosti baktérií voči antibiotikám. Keď telo napadne vírusová infekcia, CDC radí, že je oveľa lepšie siahnuť po liečivách, ktoré uľavia od symptómov, prejavov bolesti, dopriať si veľa tekutít a poriadny odpočinok. Napríklad na úľavu od kašľa dokonca CDC odporúča med (pre deti staršie ako rok).
Téma aj pre politikov
O tom, že baktérie odolávajúce antibiotikám nie sú len kuloárnou debatou farmakologických nadšencov, svedčia aj iniciatívy WHO, ktorá toto riziko považuje za jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorému dnes čelíme. Vraj sme na pokraji “post-antibiotickej éry, kde niektoré infekcie budú dnes známymi antibiotikami neliečiteľné,” píše britská stanica BBC.
WHO preto zostavila zoznam najnebezpečnejších baktérií, ktoré sú už dnes známe tým, že odolajú akejkoľvek bakteriálnej liečbe a šíria sa medzi ľuďmi. WHO urobila zoznam preto, že chce na nebezpečenstvo – ešte stále podceňované – upozorniť aj vlády jednotlivých krajín. Tému chcú predstavitelia zdravotníckej organizácie otvoriť aj na stretnutí dvadsiatich najvyspelejších krajín sveta (G20), ktoré bude v júli v nemeckom Hamburgu.
Podľa BBC, na zozname nie je baktéria, ktorá spôsobuje tuberkulózu, hoci sa o nej hovorí ako o jednej z prvých, ktorá začala odolávať antibiotikám a tuberkulóza, kedysi choroba na ústupe, sa dnes kvôli rezistencii na liečbu znovu začína šíriť. Farmaceutické spoločnosti však práve z tejto baktérie urobili prioritu a investovali do výskumu nových liečiv, ktoré by si s tuberkulózou poradili.
Kde sa poradiť?
Či sú pre vás antibiotiká vhodné, alebo nie, môžete zistiť ešte pred návštevou ambulancie na telefonickej službe DôveraLinka24. Ukážme si to na dvoch opačných prípadoch. V tom prvom, telefonovala na linku žena z Nitry. Mala problém s pálením pri močení a lekárka jej na to doposiaľ vždy predpisovala antibiotiká. Problém sa však opakoval. Žena telefonovala lekárom najmä preto, že bol piatok večer a jej sa už veľmi nechcelo nikam ísť. Lekári po zhodnotení príznakov odporučili domácu liečbu. Reakcia ženy po dvoch dňoch bola takáto: “Hoci mi urologický čaj tiekol po dvoch dňoch aj ušami, termofor na brušku a „brusnicové“ tabletky mi pomohli.“
Opačnú skúsenosť má muž z Trnavy. Pri chorobách zvykol preferovať neantibiotické formy liečby, ale keď teplota jeho dcérke ani na druhý deň neklesala, poradil sa s lekármi na linke. Spomenul aj nahnisané hrdlo a ďalšie príznaky, ktoré ukazovali na angínu. Lekárka mu odporučila nečakať do ďalšieho dňa s domácou liečbou a naopak, ísť na pohotovosť, pretože dcérka asi bude potrebovať antibiotiká, čo sa neskôr aj potvrdilo.
Oba príklady ukazujú, ako konzultácia o používaní antibiotík môže viesť k vyliečeniu. Jeden raz preto, že sa nepoužijú, druhý preto, že ich lekár predpíše. Veľkou pomocou pre pacientov je aj možnosť nahliadnuť do záznamov pacienta (s jeho súhlasom), takže lekár na linke dokáže presnejšie určiť, aký je problém a ako ho liečiť.
DôveraLinka24 je bezplatná, platí sa len cena hovoru. Funguje 24 hodín denne, sedem dní v týždni a môžu ju využívať všetci poistenci zdravotnej poisťovne Dôvera na čísle 0905 500 024.
