Prejsť na obsah

Kvalita života pacienta s demenciou

Demencia je výsledkom postupne sa zhoršujúceho chronického ochorenia mozgu, ktoré sťažuje a nakoniec úplne znemožňuje vykonávať bežné denné aktivity.   Čo to je demencia? Pacienti s demenciou sa prejavujú zvláštnym alebo neobvyklým správaním. Často práve čudné správanie pacienta môže byť signálom tohto ochorenia. Dochádza k poruche pamäte, minulosť sa pacientovi prekrýva s prítomnosťou. Spomína si…

04.02.2019

Demencia je výsledkom postupne sa zhoršujúceho chronického ochorenia mozgu, ktoré sťažuje a nakoniec úplne znemožňuje vykonávať bežné denné aktivity.

 

Čo to je demencia?

Pacienti s demenciou sa prejavujú zvláštnym alebo neobvyklým správaním. Často práve čudné správanie pacienta môže byť signálom tohto ochorenia. Dochádza k poruche pamäte, minulosť sa pacientovi prekrýva s prítomnosťou. Spomína si iba na útržky z minulosti, opakuje stále tie isté veci dokola, cíti, že okolie si jeho nedostatky všimlo. Prázdne miesta často vypĺňa imaginárnymi príbehmi – konfabuluje.

Prejavy demencie:

  • Prvé varovné signály – zhoršovanie pamäte
  • (zabúdanie nedávnych udalostí a mien).
  • Ďalšie zhoršovanie pamäte – neschopnosť vybaviť si dátumy,
  • alebo nájsť známu cestu domov.
  • Čoraz ťažšie rozhodovanie.
  • Pokles záujmu o hobby.
  • Hľadanie slov, neschopnosť vyjadriť myšlienky.
  • Zhoršovanie rečových schopností.
  • Znížená schopnosť postarať sa sám o seba.
  • Poruchy správania.

Práve konfabulácie a odbiehanie od témy môžeme chápať ako pokus o adaptáciu na daný stav, pretože ak k nej nedôjde, porucha pamäte môže vyvolať pocit úzkosti a pochybnosti o vlastných schopnostiach. Následkom toho sa menia jeho nálady a správanie. Pacient sa môže stať podráždeným až agresívnym. Stráca schopnosť objektívne zhodnotiť svoje správanie a jeho dôsledky na seba a okolie. Jeho agresívne správanie je často namierené na blízkych, ktorí sa o neho starajú.

Za týmto správaním však treba vidieť skôr spôsob, ako odreagovať pocit zmätenosti a úzkosti, ktoré pacienta znepokojujú, než agresiu ako takú. Pacient, ak mu choroba bráni v jeho každodenných aktivitách, často upadá do depresie. Začína byť zmätený, trpí poruchami orientácie. Zmätenosť môžu vyvolávať rôzne podnety z okolia a je výraznejšia pri úzkosti. Pacient nie je schopný urobiť vlastné rozhodnutia, menia sa jeho nálady, striedajú sa stavy apatie, úzkosti, depresie, mánie. V stave úzkosti pacienti intenzívnejšie vnímajú bolesť.

TIP: Starší človek nie je dieťa. Preto sa k nemu nesprávajme ako k dieťaťu. Treba mu pomáhať, ale nerobiť veci, ktoré zvládne aj sám. Len tak mu zabezpečíte určitý stupeň sebestačnosti.

Ďalšou komplikáciou stavu je skreslené vnímanie reality vonkajšieho sveta. Pacienti vidia neexistujúce veci, ľudí, počujú hlasy, majú halucinácie. Ich správanie je neadekvátne, cítia sa neistí, majú strach. Sú paranoidní a vytvárajú bludné predstavy. V pokročilom štádiu demencie nespoznávajú svojich blízkych, pletú si ich s inými osobami, zabúdajú, kde sú, stávajú sa dezorientovanými v čase, priestore, v osobe. S postupnou progresiou ochorenia dochádza k poruchám komunikácie s okolím.

Máte pocit, že váš príbuzný trpí demenciou?

Na určenie, čo dokáže zvládnuť starší človek sám, slúžia viaceré typy testov.

HODNOTIACA ŠKÁLA ADL TEST (S. Katz, 1970)

  1. Kúpanie
  2. Používanie toalety
  3. Líhanie a vstávanie
  4. Stravovanie
  5. Obliekanie
  6. Kontrola vyprázdňovania a močenia

Vyhodnotenie testu: za každú kladnú odpoveď je 1 bod. Celkovo
6 bodov znamená plnú sebestačnosť. Čím je skóre nižšie, tým nižšia je
aj sebestačnosť a nutná pomoc.

HODNOTIACA ŠKÁLA IADL TEST (M. P. Lawton a E.M. Brody)

  1. Schopnosť používať telefón
  2. Schopnosť nakupovať
  3. Schopnosť pripraviť si jedlo
  4. Schopnosť postarať sa o domácnosť
  5. Schopnosť vyprať si bielizeň
  6. Schopnosť samostatne cestovať (k lekárovi)
  7. Schopnosť užívať lieky podľa odporučenia lekára správne a načas
  8. Schopnosť pracovať s vlastnými financiami

Vyhodnotenie testu: za každú kladnú odpoveď je 1 bod. Celkovo
8 bodov znamená plnú sebestačnosť. Čím je skóre nižšie, tým nižšia je
aj sebestačnosť a nutná pomoc.

Ako postupovať pri vyhľadaní odbornej pomoci?

Ak máte podozrenie, že u vášho príbuzného registrujete symptómy
začínajúcej demencie, potrebné je vyhľadať lekársku pomoc a čo najpresnejšie
vyšetriť neuropsychologický stav pacienta za pomoci rôznych testov.
Navštívte najskôr všeobecného lekára, ktorý pacienta odporučí k ďalším
špecialistom (neuropsychológ, neurológ, psychiater, geriater alebo
psychogeriater).

Tento blog pre vás pripravila Mgr. Zdenka Grajcarová, hlavná sestra v odboroch FBLR, dlhodobo chorí a geriatria v sieti nemocníc Svet zdravia.

Buďme spolu v kontakte

Zadajte Váš email a odoberajte naše novinky a tipy.
Posielame max. 1x za mesiac.

Súhlas(Required)
This field is for validation purposes and should be left unchanged.