Už ako malá sledovala prácu sestier v naškrobených modrobielych uniformách a doma ošetrovala bábiky. Odkedy sa stala sestrou, prešlo takmer 37 rokov a ona zažila viacero epidémií.
PhDr. Vierka Ivanková
vedúca sestra infektologického oddelenia
V Michalovskej nemocnici pracuje od roku 1983. Je absolventkou Trnavskej univerzity v odbore ošetrovateľstvo. Tri roky pracovala ako sestra v trojzmennej prevádzke na Onkologickom oddelení, neskôr ako ambulantná sestra na Infekčnej ambulancii, od roku 1992 ako staničná sestra na JIS Infekčného oddelenia a od roku 2016 ako vedúca sestra Infektologického oddelenia. Posledné dva roky pôsobí zároveň aj ako vedúca sestra Geriatrického oddelenia a Oddelenia pre dlhodobo chorých. V Nemocnici Svet zdravia Michalovce pracuje ako lektorka Liečivej komunikácie vedie tréningy efektívnej komunikácie. Je vysokoškolským učiteľom odborných predmetov na VŠZaSP Sv. Alžbety v Michalovciach a vedúcou mentorkou odbornej praxe. Je vydatá, má dvoch synov a jednu vnučku. Vo voľných chvíľach sa venuje záhradke a maľovaniu akrylom na plátno. V sieti nemocníc a polikliník Svet zdravia a ProCare pracuje viac ako 3 480 sestier a pôrodných asistentiek a aj preto vám prinášame pohľad do tejto každodennej náročnej profesie.
Ako vyzerá Váš pracovný deň?
Každý pracovný deň je svojim spôsobom náročný a iný. Je potrebné zariadiť množstvo rôznorodých činností potrebných k plynulej prevádzke oddelenia, začínajúc tým, aby sestry boli na svojich miestach, mali k dispozícii dostatok OOP, liekov a ostatného špeciálneho zdravotníckeho materiálu, denné reporty prijatých a otestovaných pacientov, dohľadávanie výsledkov pacientov, až po bežné každodenné prevádzkové záležitosti, ako je upratovanie, dezinfekcia či zabezpečenie opráv porúch prístrojov. Popritom neustála komunikácia s personálom pri riešení problémov, či náročnejších situácii, ktorá vlastne nekončí ani po pracovnej dobe.
Rok 2020 je medzinárodný rok sestier a pôrodných asistentiek. Čo pre Vás tento rok znamená?
Znamená pre mňa veľa. Ako sestra pracujem v Nemocnici Svet zdravia Michalovce už 37 rokov. Počas tejto pracovnej cesty som sa stretla aj s množstvom pozitívnych vecí, ktoré ma utvrdili v tom, že to chcem robiť a že ma táto práca baví. Samozrejme, počas mojej pracovnej kariéry som sa stretla aj s množstvom negatívnych vecí, ktoré ma zarmútili a človek si postavil otázku, či to dá a či to chce robiť ešte ďalej. Každá náročná situácia je však pre mňa výzvou a jej zvládnutie povzbudením, že práca, ktorú robím, je dôležitá a že ľuďom pomáha.
Čo Vás priviedlo k rozhodnutiu stať sa sestrou?
Pokiaľ si pamätám, tak som sa vždy chcela stať sestrou. Bolo to niečo, čo ma veľmi inšpirovalo. Ako dieťa som sledovala prácu sestričiek v naškrobených modrobielych uniformách, ktoré ošetrujú pacientov s úsmevom na tvári. Inšpiráciu som našla aj v rodine, keďže moja švagriná bola tiež zdravotnou sestrou a s nadšením rozprávala, čo sa v práci udialo.
Neľutujete výber tohto povolania?
Neviem si predstaviť, žeby som robila niečo iné. Neľutujem.
Sú sestry dobre manželky a skvelé matky?
Myslím, že áno. Práve tá vnútorná danosť žien pomáhať iným, starať sa o niekoho je jedná z vecí, čo robí ženu ženou a sestru sestrou.
Pred 200 rokmi sa narodila zakladateľka moderného ošetrovateľstva Florence Nightingale. Ako sa zmenilo povolanie sestier za 200 rokov?
Myslím, že dosť podstatne. Ja sama, keď som pracovala ako začínajúca sestra, tak som pracovala v peknom motivovanom prostredí. Bolo však veľmi málo jednorazových pomôcok. Napríklad gumené rukavice sa používali opakovane. Sušili sme ich, umývali a pudrovali. Vzdelanie bolo stredoškolské, bolo menej administratívy. Sestra viac pracovala ako asistentka lekára, teda vykonávala len činnosti, ktoré určil lekár. Ak sa na to pozriem dnes, tak vidím modernejšie nemocnice, dostatok zdravotných pomôcok. Sestry majú vysokoškolské vzdelanie a pracujeme viac v spolupráci s lekármi. Sestry koordinujú ošetrovateľskú činnosť. Je tu samozrejme aj vplyv informačných technológií, ktoré nám značne zjednodušujú ošetrovateľské procesy. Spomeniem napríklad nemocničný informačný systém (NIS), systém včasného varovania, ktorý nám pomáha monitorovať a vyhodnocovať kritické skóre pacienta. Spomeniem aj robotizáciu, ktorá nastupuje do rôznych procesov, ako je napríklad centrálna prípravovňa liekov. Dávkovanie liekov nahradil robot a vo významnej miere sestry odbremenil. Cieľom je to, aby sestry mali viac priestoru na venovanie sa samotnému pacientovi. V dnešnej dobe máme aj kontinuálne vzdelávanie, viacej kompetencií, viacej administratívy a krajšie pracovné prostredie.
Ako ste sa na oddelenie infektológie dostali a čo Vám táto odbornosť dáva.
Infektológia je odbor špecifický hlavne tým, že poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom od nula do sto rokov. Samozrejme, inú starostlivosť potrebuje dieťa a inú dospelý človek. Z tohto aspektu je práca na infekčnom oddelení špecifická, dynamicky sa často meniaca. Sestra počas jednej zmeny ošetruje detského pacienta, dospelého pacienta a tiež aj aj pacienta v seniorskom veku, imobilného či v kritickom stave. Sestry musia byť veľmi flexibilné a je to niekedy extrémne náročné ako po odbornej, tak aj po fyzickej a psychickej stránke.
Čo znamená epidémia pre prácu sestry?
Každá epidémia, ktorá v priebehu rokov prichádzala na naše územie, ako napríklad epidémia purulentnej meningitídy v roku 2000, epidémia infekčnej žltačky typu A v roku 2016 alebo epidémia osýpok v roku 2018, vyžaduje pripravenosť personálu zvládnuť explozívny nárast pacientov s prenosným ochorením rôznych vekových kategórii.
Ako si spomínate na epidémiu osýpok?
Táto epidémia bola náročná hlavne kvôli explozívnemu nárastu pacientov. Deti boli bez rodičov, čiže potrebovali našu starostlivosť o to viac. Tíšili sme plač a s čím sa spájali niekedy aj úsmevné situácie. Boli to prevažne deti z rómskych rodín, dopytovali sa na svojich rodičov a častým obrazom počas tejto epidémie bolo, že za sestrou kráčalo po oddelení aj päť detí. Snažili sa jej pomáhať. V podvečer sa na oddelení často ozýval spev rómskych detí a bolo to príjemné potešenie v takom náročnom období.
Čo je kľúčové počas každej epidémie?
Kľúčové je najmä to, aby sa dodržali všetky protiepidemiologické opatrenia a správne postupy, tak aby sa nekrížili čisté a kontaminované cesty. Každá epidémia je náročná, vyčerpávajúca fyzické a psychické sily personálu, je preto dôležité reagovať na potreby personálu, dbať a podporovať jeho psychickú pohodu a oddych. Je tiež dôležité dbať aj na bezpečnosť personálu, teda zabezpečiť školením správne používanie a dostatok OOP.
Čím je na Vašom oddelení pandémia koronavírusu oproti ostatným iná?
Za krátke obdobie sme museli naše oddelenie pretransformovať na samostatné pracovisko pre toto ochorenie. Preveriť a zabezpečiť všetky postupy, ktoré sú nutné. Vykonávanie pracovných povinností v overaloch a v respirátoroch počas celej zmeny, ktoré je veľmi náročné s fyzickými prejavmi diskomfortu, vyčerpania a pod psychickým tlakom.
Čo Vám najviac pomáha sa koncentrovať.
Personál vo veľkej miere stresujú informácie z médií. Našťastie v prvej vlne nebol enormný nárast pacientov a tak sme mali dostatok času na prípravu. V každom prípade nadhľad a tímová spolupráca pomáha koncentrovať sa na plnenie povinností.
Myslíte si, že táto pandémia môže zmeniť obraz sestier v očiach pacientov?
Určite áno. Aktuálne udalosti ovplyvňujú, ako bude vyzerať ošetrovateľstvo v budúcnosti. V tejto súvislosti je dobré zachytiť všetky vplyvy na zdravotníctvo a ošetrovateľstvo a lepšie sa pripraviť na budúce možné epidémie. Môže to ovplyvniť aj študentov, ktorí sa hlásia k tomuto povolaniu.
Čo by sme si mali z tejto pandémie odniesť práve z pohľadu ošetrovateľstva?
Je dôležité , aby boli sestry vyškolené, mali znalosti a zručnosti, aby vedeli reagovať, či už sa o niekoho starajú v prvej línii, alebo aj na inom oddelení v nemocnici. Jednou z prvých vecí je dostatok a správne používanie OOP pri práci. Je tiež dôležité starať sa aj o psychické zdravie sestier. Dôkazy o vplyve fyzického a emocionálneho prostredia na sestry počas pandémie zachytené v reálnom čase môžu informovať o pripravenosti sestier na budúce epidémie, čo môže mať vplyv na pracovnú silu v ošetrovateľstve.
Je takáto pandémia výzva pre zdravotníkov na infektologickom oddelení?
Každá epidémia, ktorá príde, je novou výzvou a posúva nás ďalej aj po profesionálnej stránke. V súčasnosti môžem povedať, že každá epidémia, ktorú sme prežívali a prežívame aj dnes, a pred ktorou máme veľký rešpekt, nás učí novej systematickej organizačnej reakcii a ako postupovať v ošetrovateľských činnostiach.
Čo je to, čo by zdravotníctvo malo urobiť preto, aby ošetrovateľstvo bolo atraktívnejšie?
Je to náročná otázka a príčin, prečo máme nedostatok zdravotných sestier, je asi viac. Jednou z nich bude aj mzdové ohodnotenie, ale to vnímam ako globálny problém. Mrzí ma niekedy viacej možno nedostatok uznania zo strany verejnosti a následnej podpory. Každý, kto sa chce stať sestrou, by mal mať vnútornú motiváciu pomáhať a ošetrovať chorých.
Ako by sta sa Vy prihovorili mladým ľuďom aby si vybrali cestu ošetrovateľa?
Povolanie sestry je to najkrajšie a najušľachtilejšie zo všetkých povolaní. Môžu pracovať v modernom prostredí s novými technológiami, ktoré im budú neustále nápomocné a rast po osobnostnej, ale hlavne profesionálnej stránke je v modernom zdravotníctve veľkým plusom.
Myslíte si, že toto povolanie pritiahne raz aj viac mužov? Keďže aktuálne sú v prevahe ženy.
Aktuálne vnímame trend, že v ošetrovateľstve je v súčasnosti viac mužov ako v minulosti. No je ťažké povedať, do akej miery to bude v budúcnosti. Modernejšie zdravotníctvo by mohlo byť v tomto povolaní motivujúcejšie aj pre mužov. Stále je to o vnútornej motivácií pomáhať chorým.
Spomínate si na nejaký zaujímavý moment, ktorý sa Vám stal počas Vašej praxe?
Spomínam si na jeden milý moment, keď prišiel na oddelenie otecko so svojim dieťaťom. Chvíľu si ma prezeral, keď zrazu vykríkol, že: „Ja si Vás pamätám. Vy ste tá sestrička, ktorá ma pred pätnástimi rokmi chlácholila, keď som neprestajne plakal a bolo mi zle.“ a že sa vždy tešil, keď som prišla do služby. Rada na tento moment spomínam a aj táto spomienka ma neustále utvrdzuje v tom, že moja práca je pekná a má naozaj význam.
