Michalovce sú okresné mesto, v ktorom sa nachádzajú dve nemocnice. Psychiatrická nemocnica Michalovce, n.o., poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom postihnutých psychickými chorobami a poruchami. Druhá, ktorá v dnešnej podobe funguje od jesene 2017, Nemocnica novej generácie, je všeobecná nemocnica a poskytuje široký záber zdravotnej starostlivosti o pacientov.
MUDr. Marek Pastír
primár OAMIS (OAIM, JIS)
Nemocnica Svet zdravia Michalovce
Je skúseným primárom OAMIS-u a v nemocnici Svet zdravia Michalovce pôsobí už od roku 2018 (predtým 1998-2007). Po prvej etape svojho pôsobenia v tejto nemocnici som odišiel na 3 roky do Veľkej Británie, neskôr som pracoval v Nemocnici Košice-Šaca 1 rok, vo Vranovskej nemocnici 6 rokov a opäť som sa vrátil do svojej „alma mater“ nemocnice po otvorení NNG. V kolektíve je nás aktuálne 13 lekárov anestéziológov-intenzivistov, z toho 5 sú v príprave na špecializačnú skúšku. Zastrešujeme akúkoľvek anestéziologickú (podávanie anestézie počas operácie) a intenzivistickú (starostlivosť o ťažko chorých pacientov so zlyhávaním základných životných funkcií) starostlivosť v rámci celej nemocnice.
Aktuálne často počujeme pojem jednotka intenzívnej starostlivosti. Prečo?
Intenzivistická starostlivosť je v centre záujmu hlavne v spojitosti s koronavírusom a ochorením COVID-19. Toto ochorenie zahŕňa jednak farmakologickú liečbu, čiže podávanie liekov a zastupovanie zlyhávajúcich životných funkcií, ktoré u pacienta pri danej chorobe zlyhávajú. Znamená to podporu dýchania, podporu krvného obehu, podporu vylučovania a reguláciu teploty.
Aký je najväčší problém u pacientov s ochorením COVID-19, čo sa Vášho oddelenia týka?
Najväčším problémom u pacientov s ochorením COVID-19 je samotné dýchanie, keďže je to respiračné ochorenie. Postihuje pľúca, ktoré sa dostávajú do štádia tzv. fibrózy, čiže ako keby tie pľúca stuhli. Ak si predstavíme klasickú špongiu a naplníme ju sádrovou vodou, tak po chvíľke tá špongia stuhne. To isté sa stáva s pľúcami, keď sú postihnuté masívnou infekciou koronavírusom.
Čo všetko je potrebné aby ste zvládli takýchto pacientov?
Na zvládnutie takýchto pacientov potrebujeme technické vybavenie, lieky, dostatok personálu a hlavne disciplínu pacientov, aby personál pracoval v čo najbezpečnejších podmienkach a nebola u neho nutná karanténa.
Viete nám popísať aktuálne vybavenie Vášho oddelenia pre takýchto pacientov?
Čo sa týka priestorového vybavenia, máme štyri špeciálne samostatne izolované boxy, v ktorých je podtlaková ventilácia. Aby som to v krátkosti vysvetlil: pri otvorených dverách sa vzduch nasáva z okolia do boxu a tým sa infekcia z infikovaného pacienta nemá šancu dostať vonku, práve naopak, je vťahovaná do samostatného ventilačného potrubia, ktorým sa odvádza mimo budovu nemocnice.
Čo v prípade, ak bude infekcia postupovať a kapacitne nebudú tieto izolačné miestnosti postačovať?
Pri postupujúcej infekcii sa mení charakter celého oddelenia. Vieme rozširovať počet intenzivistických lôžok. Umelá pľúcna ventilácia nahradzuje zlyhávajúce dýchanie u pacienta, kde ventilátor dýcha presne opačne ako dýcha pacient. Ak pacient dýcha spontánne, dýcha podtlakom. Ventilátor dýcha do pacienta pretlakom. K tomuto procesu je potrebné zavedenie trubice, tzv. endotracheálnej kanyly, do priedušnice, napojenie na ventilátor a umelý spánok, aby sa pacient tejto procedúre prirodzene nebránil.
Kedy sa zdravotník na Vašom oddelení stretáva s najväčší rizikom?
Pri zavádzaní trubice do priedušnice je vysoko rizikový moment, kde hrozí nebezpečenstvo nakazenia sa personálu. Pacient musí byť hlboko uspatý, aby prestal úplne spontánne dýchať a neprodukoval infekčný aerosól priamo na lekára-intenzivistu, ktorý zavádza endotracheálnu trubicu pomedzi hlasivky pacienta do priedušnice – vykonáva intubáciu. Používame pritom ochranné pomôcky: celotelové skafandre, tvárové masky, respirátory, rukavice, štíty na tvár, návleky na nohy a spomínané izolačné boxy. Dôležitý je proces obliekania a ešte dôležitejší proces vyzliekania sa z ochranných pomôcok, aby sa personál neinfikoval jediným chybným krokom.
Aké najťažšie chvíle alebo prípady ste riešili na Vašom oddelení?
Najťažšie situácie sú v spojení s deťmi – malými nevinnými stvoreniami, ktoré veľmi rýchlo prechádzajú z kritického stavu do bezvedomia, my ich následne resuscitujeme a ony aj napriek našej pomoci nám doslova zomrú pod rukami. Zakaždým to zakolíše našimi pocitmi a emóciami, stojí nás to veľa energie aby sme sa preniesli takou situáciou. Aj keď nie je veľa takých pacientov, našťastie, je to stále najťažšia oblasť našej činnosti.
Ako sa podľa Vás za posledné roky v Michalovciach posunula jednotka intenzívnej starostlivosti?
Zjednotením intenzívnej starostlivosti pod spoločnú jednotku OAMIS prinieslo nové pozitíva aj nové starosti, na ktoré sme sa museli postupne pripraviť, keďže je to nový projekt a nemali sme sa od koho učiť. Prítomnosť anestéziológa-intenzivistu na tejto jednotke posunulo šance pacienta na prežitie na vyšší stupeň pri akejkoľvek urgentnej situácii.
Čo je podľa Vás na tejto práci najnáročnejšie?
Byť pripravený v akejkoľvek dennej či nočnej hodine pracovať na plný výkon a vedieť sa rozhodnúť, čo je priorita a čo počká, ak lekár v službe potrebuje byť pri viacerých pacientoch v rovnakom čase.
