Spektrum príčin náhlej bolesti hlavy je rôznorodé, od subarachnoidálneho krvácania, cez migrénu, zápal prínosových dutín až po nádor. Ak sa súčasne s bolesťou hlavy objaví teplota, vyrážka, stuhnutosť krku, slabosť končatín, spomalenie myslenia alebo porucha vedomia, určite navštívte lekára. Diagnóza sa okrem klinického vyšetrenia stanovuje pomocou CT, MRI a lumbálnou punkciou.
Subarachnoidálne krvácanie je vnútrolebečné krvácanie do likvorových ciest medzi arachnoideu (tenká priesvitná blana pokrývajúca mozog neobsahujúca cievy) a pia mater (mozgová blana tesne priliehajúce k mozgu). Úmrtnosť je 44 %.
Najčastejšími príčinami spontánneho subarachnoidálneho krvácania sú:
- prasknutie aneuryzmy (vyklenutia cievnej steny),
- porucha zrážania krvi (menej často),
- postihnutie cievnej steny,
- porucha bez identifikácie zdroja (20 % prípadov).
Slovo aneuryzma pochádza z latinského slova aneurysma, ktoré označuje rozšírenie alebo výduť a predstavuje defekt steny artérie, ktorý vedie k rozšíreniu a vyklenutiu postihnutého úseku cievy.
K vzniku subarachnoidálneho krvácania dochádza najčastejšie počas namáhavej vyčerpávajúcej fyzickej záťaže, ale aj počas bežných aktivít, v spánku, počas pohlavného styku, či pri stolici.
Do obrazu subarachnoidálneho krvácania patria:
- bolesti hlavy,
- nevoľnosť a zvracanie,
- porucha vedomia,
- meningeálny syndróm,
- epileptické záchvaty,
- ložiskové neurologické príznaky.
Prvým príznakom býva najčastejšie prudká bolesť hlavy spojená s nevoľnosťou a zvracaním, ktorú 80 % pacientov opisuje ako najhoršiu bolesť hlavy, akú dovtedy zažili. Vzniká náhle a veľmi rýchlo – okamžite alebo v priebehu niekoľkých sekúnd až minút dosahuje maximálnu intenzitu. Lokalizovaná býva vo väčšine prípadov v záhlaví alebo v čelovej oblasti. Zvracanie na rozdiel od migrény neprináša úľavu a bolesti väčšinou zhoršuje.
Meningeálny syndróm zapríčinený subarchnoidálnym krvácaním sa prejavuje meravosťou a bolesťou v šiji v dôsledku stuhnutosti šijových a chrbtových svalov, fotofóbiou a fonofóbiou (precitlivelosť na svetlo a hluk). V ťažších prípadoch býva prítomná aj kvantitatívna porucha vedomia.
Diagnóza stanovená anamnézou (rozhovor s pacientom alebo údaje získané od príbuzných) a klinickým vyšetrením musí byť objektívne overená CT vyšetrením mozgu, prípadne lumbálnou punkciou (chirurgický výkon, pri ktorom sa získava likvor z likvorového priestoru).
Po dokázaní subarachnoidálneho krvácania CT vyšetrením alebo lumbálnou punkciou je dôležité dokázať zdroj krvácania, na čo sa používa CT angiografia a digitálna subtrakčná angiografia (RTG vyšetrenie zobrazujúce cievny systém). Pacient s podozrením na subarachnoidálne krvácanie má byť prijatý na jednotku intenzívnej starostlivosti neurologického oddelenia a všetci pacienti s identifikovaným zdrojom krvácania majú byť preložení na najbližšie neurochirurgické oddelenie, kde prebieha ďalšia liečba. Aneuryzma môže byť vyplnená špirálkami alebo sa na ňu naloží svorka, čím sa zabráni opätovnému prasknutiu
Ďalšími možnými príčinami náhlej bolesti hlavy môžu byť:
- migréna,
- cervikokraniálny syndróm,
- infekcia centrálneho nervového systému,
- zápal prínosových dutín,
- chrípka,
- tenzná bolesť hlavy,
- hypertenzná kríza (akútny stav spojený s náhlym zvýšením krvného tlaku),
- vnútrolebečné krvácanie,
- nedokrvenie mozgu,
- nádory centrálneho nervového systému,
- bolesti hlavy po fyzickej záťaži,
- postkoitálne bolesti hlavy.
Migréna
Migréna je náhla záchvatovitá bolesť hlavy, najčastejšie jednostranne lokalizovaná, pulzujúca, veľkej intenzity, ktorá sa zhoršuje fyzickou aktivitou. Strany sa môžu v jednotlivých záchvatoch striedať a na vrchole záchvatu sa môže bolesť rozšíriť na celú hlavu. Záchvat býva sprevádzaný vracaním, ktoré prináša úľavu, nechutenstvom, sčervenaním tváre, opuchom mihalníc, slzením, citlivosťou na svetlo (fotofóbia) a hluk (fonofóbia).
Pacient vyhľadáva kľud a tmavú miestnosť, po záchvate je unavený, nevýkonný a často zaspáva. Trvanie býva v dĺžke 4 – 72 hodín. Ak presahuje 3 dni, označuje sa ako status migrenosus. Zhruba 5 – 60 minút pred samotným záchvatom sa môže objaviť tzv. aura – zraková (iskry, záblesky, ohnivé čiary alebo naopak výpadky v zornom poli), poruchy citlivosti (tŕpnutie alebo necitlivosť) alebo porucha reči. Pri prvom záchvate je nutné zrealizovať CT resp. MRI mozgu, v prípade nejasností aj lumbálnu punkciu.
Cervikokraniálny syndróm
Ako cervikokraniálny syndróm sa označuje bolesť hlavy vychádzajúca z krčnej oblasti s propagáciou do záhlavia, spánku, temena a čelovej oblasti. Najčastejšie je vyvolaný náhlym prudkým pohybom hlavy, preťažením krčnej chrbtice, lokálnym pôsobením chladu na krčnú oblasť alebo nevhodnou polohou hlavy a krku pri spánku.
Prítomné je obmedzenie hybnosti chrbtice, stuhnutie svalov okolo krčnej chrbtice, antalgické držanie (úklon a rotácia), nezriedka sa môže vyskytnúť aj celková slabosť, malátnosť, závraty či zvracanie. Vo väčšine prípadov je prognóza úpravy dobrá, stav odoznie v priebehu niekoľkých dní.
Neuroinfekcie
Infekcie centrálneho nervového systému môžu byť vyvolané vírusmi, baktériami, hubami, plesňami alebo parazitmi. Majú často perakútny (veľmi prudký) priebeh. Klinický obraz sa vyvíja v priebehu 24 hodín.
Dominujú bolesti hlavy, horúčka, triaška, nevoľnosť, zvracanie, precitlivelosť na svetlo, spavosť, porucha vedomia, porucha správania, petechie (drobné bodkovité krvácania do kože alebo slizníc). Celkový stav pacienta sa rýchlo dekompenzuje, preto je po CT vyšetrení mozgu a lumbálnej punkcii čo najskôr preložený na najbližšie infekčné oddelenie.
Kedy by ste mali určite navštíviť lekára?
- Ak sa u vás náhle objavila prvá bolesť hlavy,
- pri najhoršej bolesti hlavy, akú ste doteraz zažili,
- ak sa k bolesti hlavy pridružia ďalšie príznaky ako je úporné zvracanie, precitlivelosť na svetlo a hluk,
- ak sa súčasne s bolesťou hlavy objaví aj teplota, vyrážka, stuhnutosť krku, slabosť končatín alebo iné neurologické príznaky, spomalenie myslenia, zmeny charakteru osobnosti alebo porucha vedomia.
Autor: MUDr. Anna Šefčíková
Neurologické oddelenie Nemocnica Svet zdravia Spišská Nová Ves
