Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré podávané v dostatočnom množstve majú preukázateľne priaznivý účinok na hostiteľa (príjemcu). V podstate ide o také baktérie, ktoré svojou prítomnosťou v organizme potláčajú rast patogénnych mikroorganizmov v tráviacom trakte.
Základnou vlastnosťou probiotík je priľnavosť k bunkám črevnej sliznice a tým vytesňovanie patogénov. Zároveň dochádza vďaka kontaktu probiotických baktérií s bunkami lymfatického tkaniva čreva (GALT) k aktivácii viacerých mechanizmov imunity. Z uvedeného vyplývajú ich účinky na ľudský organizmus.
Čo je cieľom probiotickej liečby?
Typickým cieľom probiotickej liečby sú infekčné a postantibiotické hnačky ako aj hnačky po ožiarení. Pre svoje účinky sa používajú tiež v liečbe idiopatických črevných zápalov, pri liečbe a prevencii infekcie Helicobacer pylori, prevencii vzniku alergií a atopickej dermatitídy. Z ďalších účinkov je to prevencia karcinogenézy, vplyv na lipidový metabolizmus, ako aj prevencia nekrotizujúcej enterokolitídy u novorodencov , tiež prevencia zubného kazu.
Je rozdiel v účinku, ak konzumujeme prirodzené probiotiká v strave a v tabletkách?
Pôvodne sa probiotiká získavali z mliečnych výrobkov. Nachádzajú sa v prírodnej forme v nepasterizovaných výrobkoch z mlieka. V súčasnosti sa mliečne výrobky pasterizujú, aby neboli zdrojom nákazy. Tak sa v nich usmrtia aj probiotické mikroorganizmy. Z tohto dôvodu sa probiotiká pridávajú do mliečnych výrobkov umelo. Treba si však uvedomiť, že množstvo životaschopných zárodkov je v kyslomliečnych výrobkoch významne nižšie ako v prípade výživových doplnkov v konkrétnej farmaceutickej forme a navyše od dňa opustenia výrobnej linky ich množstvo progresívne klesá. Probiotické potraviny, ale najmä výživové doplnky s deklarovaným množstvom konkrétnych zdraviu prospešných druhov/kmeňov majú preukázateľne priaznivý účinok na človeka.
Môžu „dobré“ baktérie (narpíklad pri nadmernej konzumácii) aj škodiť?
Probiotiká sa vo všeobecnosti považujú za bezpečné, pretože ide o nepatogénne mikroorganizmy. Treba však vždy pacienta poučiť o možnom riziku užívania rôznych komerčných, neodskúšaných potravinových doplnkov, ktoré nie vždy spĺňajú požiadavky probiotickej liečby.
Najväčšie riziko môže predstavovať dlhodobé užívanie probiotík pri ochoreniach alebo stavoch, ktoré potenciálne umožňujú ich prestup z čreva do organizmu a následne vznik sekundárnej infekcie (pri stavoch spojených so zmenenou priepustnosťou čreva (napr. hnačky, imunosupresívna liečba, ožarovanie). Medzi ďalšie, tzv. potenciálne riziká patrí podávanie vysokých dávok probiotík pacientom s autoimunitnými ochoreniami, u dojčiat a novorodencov, u ľudí s poruchou imunity a priepustnosti čreva, podávanie pacientom s nezrelým alebo výrazne narušeným imunitným systémom (najmä nedonoseným novorodencom, pacientom s AIDS).
V zásade však ide len o raritné prípady a liečbu probiotikami môžeme označiť ako fyziologickú. Odporúča sa dávky probiotika zvyšovať postupne až do dosiahnutia plných dávok, aby sa tým predišlo možným vedľajším účinkom prejavujúcim sa najmä u oslabených jedincov (bolesti hlavy, flatulencia, nechutenstvo, dyspeptické ťažkosti, únavnosť, či kožné alergické prejavy.
Páčila sa vám táto rada od MUDr. Renáty Szépeovej z Nemocnice Svet zdravia Žiar nad Hronom? Viac rád od našich lekárov si môžete prečítať v blogu O zdraví.
Vyskúšajte našu službu ProCare Lekár 24. Náš odborník na telefóne je tu pre vás 24 hodín/7 dní v týždni.
Ste poistencom zdravotnej poisťovne Dôvera?
DôveraLinka24 prináša všetkým poistencom Dôvery lekára na telefóne 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Môžu sa s ním poradiť o tom, ako postupovať v prípade ťažkostí so zdravím, pri problémoch s pochopením odporúčaní po vyšetrení či po zákroku u svojho špecialistu, prípadne pri pochybnostiach o ordinovanej liečbe a o vedľajších účinkoch liekov.
