Peter je elektrikár a vo svojej práci sa poreže takmer každý týždeň. Tentoraz ho však drobná rana takmer stála život. Pre septický šok mu začali zlyhávať všetky dôležité orgány a pri prijatí do nemocnice mu lekári dávali minimálnu šancu na život. V nemocnici strávil viac ako mesiac. Boj o život sa mu nakoniec vďaka skvelému tímu odborníkov, modernému prístroju a svojej odhodlanosti podarilo vyhrať. Dnes hovorí, že v dunajskostredskej nemocnici dostal druhú šancu.
Všetko sa začalo krátko po Vianociach, kedy ho do nemocnice priviezla sanitka v septickom šoku. Petrovi zlyhávalo srdce, pečeň, pľúca aj obličky. Lekári vedeli, že času na záchranu nemajú veľa a konať musia rýchlo a neštandardne.
„Pacient bol privezený v kritickom stave s otravou krvi a multiorgánovým zlyhaním. Vedeli sme, že je to zlé a na to, aby vôbec zabral akýkoľvek druh liečby, potrebujeme najprv zbaviť organizmus obrovského zápalu a bakteriálnych buniek. Potrebovali sme ho naštartovať. A tak sme úplne prvýkrát zvolili nový CVVH prístroj – kontinuálnu hemodialýzu, vhodnú pre pacientov v život ohrozujúcom stave,“ začína rozprávanie Balázs Laczkó, primár OAMIS v dunajskostredskej nemocnici.
Tento prístroj nepretržite nahrádza nefunkčné obličky a zbavuje telo odpadov. Je to v podstate obdobná dialýza, lenže táto dokáže vďaka rôznym filtrom čistiť krv pacientom so septickým šokom a nestabilným krvným obehom, čo by pomocou klasickej dialýzy nebolo možné.
„Pri otrave krvi baktériami vieme s týmto prístrojom vstúpiť do nadmernej zápalovej odpovede, ktorá za iných okolností sama ničí organizmus. V priebehu prvých 12 hodín až jedného dňa vieme telo zbaviť škodlivých zápalových buniek a zabrániť tak zlyhaniu životu dôležitých orgánov. Presne tak sa podarilo zachrániť aj nášho pacienta Petra. Vďaka kontinuálnej dialýze mohla zaúčinkovať aj chirurgická či antibiotická liečba, lebo aj tieto terapie potrebujú svoj čas a u kritických pacientov niekedy nemáme ani toľko času,“ pokračuje primár.
Prístroj mali v nemocnici začať používať až od nového roka. Keď ale videli šancu, že by ním Petra vedeli zachrániť, spustili ho skôr. Nepretržite bol na ňom napojený tri dni, pričom mu súbežne každý deň operovali zapálenú ruku a podávali antibiotickú terapiu, aby takto preklenuli obdobie, kým nasadená liečba začala účinkovať.
V dunajskostredskej nemocnici dostal druhú šancu
„Nepamätám si na celé obdobie v nemocnici. Bol som tu viac ako mesiac, ale prvé dni mám úplne prázdno. Spomínam si na to, ako som bol doma a potom už zrazu tu. Zakaždým som sa ale prebral s tým, že ma tím zdravotníkov informoval o tom, ako sa môj stav lepší,“ začína svoje rozprávanie Peter.
Veľmi detailne si však na toto obdobie spomína jeho manželka. Každý deň sa v nemocnici informovala o jeho stave a nikdy nevedela, aké správy dostane.
„Bolo to pre nás veľmi ťažké. Celý čas som doma myslela na to, či nemá príliš veľké bolesti, a či vôbec bude žiť. Ale stále som verila a verili aj lekári. Vďaka nim, vďaka všetkým zdravotníkom, s ktorými som denno-denne komunikovala, som vedela, na čom sme a vždy som od nich v týchto ťažkých chvíľach dostala aj podporu,“ vďačne konštatuje Rita, Petrova manželka.
Peter strávil v nemocnici viac ako mesiac, počas ktorého sa oňho staral tím odborníkov anestéziológov – intenzivistov, internistov, chirurgov aj rehabilitačných lekárov.
„Bol to interdisciplinárny pacient a aj vďaka špeciálnemu CVVH kontinuálnemu hemodialyzačnému prístroju sme mohli robiť modernú medicínu a všetky zákroky vykonávať pri Petrovom lôžku. Keďže sa tento prístroj využíva zatiaľ len v pár nemocniciach na Slovensku, bolo potrebné sa všetko naučiť a vytvoriť podmienky „na zelenej lúke“. Museli sme zabezpečiť materiál a vyškoliť tím lekárov a sestier, ktoré tento prístroj obsluhujú 24 hodín denne. Na jeho použitie sme sa pripravovali pár mesiacov a malo prísť neskôr, ale nakoniec sa Peter stal prvým pacientom, ktorého sme naň napojili,“ vysvetľuje primár.
„Chvíľu sme zvažovali, že radšej obetujeme ruku ako vás“
Banálna infekcia, ktorá prerástla do otravy krvi. Ako Peter hovorí, v práci sa poreže takmer každý týždeň, drobnej ranke preto ani tentokrát neprikladal veľkú váhu. Rana sa mu dokonca po pár dňoch zahojila. Zapálilo sa mu však podkožné tkanivo a nasledovala otrava krvi, ktorá spôsobila zlyhanie orgánov.
„Ruku mi vraj zoperovali niekoľkokrát. Toto je jedna z vecí, na ktorú si nespomínam. Už som iba našiel jazvy. Za celý čas, čo som bol hospitalizovaný, som nepocítil žiadnu veľkú bolesť. Moje svaly ale ochabli a s rehabilitačným tímom som sa po prebudení musel znova naučiť rozprávať aj chodiť. V tejto nemocnici som dostal reštart života a druhú šancu,“ dnes už s úsmevom opisuje Peter.
„Pre nás to boli dlhé chvíle zvažovania. Jeden čas sme si už mysleli, že na to, aby sa nám Petra podarilo zachrániť, budeme musieť obetovať jeho ruku. Nakoniec ale naše postupy zabrali a Peter môže znova viesť plnohodnotný život. Každý zachránený pacient je pre nás radosťou a v ťažkých obdobiach nám prináša pozitívne myšlienky. Petrova záchrana je ale aj pre nás zázrakom,“ dodal primár Balázs Laczkó.
Dnes má Peter všetky výsledky v poriadku. Ešte potrebuje naspäť vybudovať svalovú hmotu a získať silu, ktorú stratil a hneď potom sa plánuje vrátiť do práce.
„Vždy budem celému zdravotníckemu tímu z tejto nemocnice vďační. Sú to všetko skvelí odborníci, ktorí mi zachránili život,“ zakončil dnes už bývalý pacient Peter.
