Jej život sa zastavil a začal sa točiť len okolo nemocnice, vyšetrení a liekov minulý rok v októbri.
Lucia pracuje ako redaktorka v rádiu približne päť rokov. V rámci svojej práce sa pravidelne v októbri venuje aj téme ženského zdravia a šírenia myšlienky dôležitosti prevencie rakoviny prsníkov a jej včasnej diagnostike. Sama prehliadky absolvovala pravidelne a nikdy by jej nenapadlo, že preventívna mamografia zachráni život aj jej.
„Pamätám si, že bol presne 6. október, kedy som bola na svojej prvej mamografii po 40-tke. Vtedy som sa náhodou stretla aj s pani riaditeľkou mammacentra a ona ma oslovila, či by som nechcela prísť spraviť rozhovor v rámci ružového októbra, ktorý minulý rok zamerali práve na prevenciu a dôležitosť mamografie. Samozrejme, že som súhlasila,“ začína svoje rozprávanie Lucia.
Vtedy ešte netušila, že súbežne s prácou na reportážach o prevencii rakoviny prsníkov bude sama podstupovať jednotlivé vyšetrenia, ktoré jej nakoniec potvrdili rakovinu prsníka.
„V máji 2021 som absolvovala ultrasonografiu prsníkov, ktorá bola v poriadku. Keďže som už ale mala 40, hneď ma objednali aj na mamografiu, no a tam mi už v októbri našli nález, ktorý predtým nemali šancu zachytiť. Mne sa totiž nezhlukovali problematické bunky do hrčky, ale rozširovali sa mi v prsníku, pričom vyšetrenie ukázalo, že už trištvrte prsníka bolo napadnutého,“ pokračuje.
Po biopsii už malo všetko rýchly spád. Pri operácii museli Lucii zobrať celý pravý prsník, potom absolvovala chemoterapiu a ožiare. V súčasnosti podstupuje biologickú liečbu. Priznáva, že prvý pocit úzkosti prišiel po vstupe do ambulancie, kedy už tušila, čo jej primárka oznámi.
„Pani primárka bola veľmi empatická a mne aj manželovi vysvetlila, o čo ide, čo ma čaká a aký bude postup. Na jednej strane nám dala nádej, že to bolo zistené relatívne skoro, a že diagnóza je liečiteľná. Na druhej strane nás neklamala a povedala, že ma čaká ťažký rok liečby. Možno ma ešte menej zaskočilo slovo operácia a strata prsníka, ako chemoterapia. Vtedy si hneď predstavíte, ako človek po chemoterapii vyzerá. Toho som sa asi zľakla najviac a bol to pre mňa najhorší impulz, kedy som sa už neubránila slzám,“ spomína Lucia na rozhovor spred roka.
Nikdy som si nepripúšťala, že by táto choroba mohla ukončiť môj život
Hoci mala Lucia najväčší strach z chemoterapií, panika ju zachvátila aj pred operáciou. Najviac sa však bála, ako všetko zvládnu jej tri deti s manželom, ak sa náhodou nepreberie, keďže vedela, že ide o náročnejšiu operáciu.
„Keby som nemala podporu manžela, rodiny, detí a kolegov, tak by som to zvládala ťažko. Pri tomto ochorení je asi najdôležitejšie mať každé ráno pre koho alebo pre čo vstať. No a rovnako dôležité je nespanikáriť. Vo chvíli, keď sa človek dozvie svoju diagnózu, je ťažké uvažovať racionálne. Človeka zachváti úzkosť, panika, či už z ochorenia alebo z liečby. Najlepšie je preto mať po boku niekoho, kto nás udrží v tom, aby sme nepanikárili, niekoho, kto nás podporí a bude veriť, že to zvládneme, až tomu uveríme aj my samy,“ dodáva Lucia s tým, že podľahnúť panike a úzkosti ničomu nepomôže.
Ani ona sama počas liečby neuvažovala nad tým, že by jej rakovina prsníka zobrala život. Jednoducho si povedala, že ochorela, preto si prejde liečbou a nakoniec sa vylieči, ako pri každej inej chorobe dovtedy. Veľmi ju počas toho povzbudzovala aj myšlienka, že chce ešte viac pozdvihnúť povedomie žien o prevencii rakoviny prsníka.
„Nechcem, aby to ženy nechávali na náhodu a povedali si, že sa ich to netýka. Ešte pred rokom by ani mne nenapadlo, že dnes už budem mať po chemoterapiách a ťažkej liečbe. Veľa žien podceňuje prevenciu, alebo si aj nájdu hrčku a boja sa ísť k doktorovi. Akonáhle však má žena pocit, že niečo nie je v poriadku, mala by to riešiť a nečakať niekoľko mesiacov, lebo ono to nezmizne. A len odborník im povie, čo to je a ako to treba riešiť.
Preto Vás aj takto, milé ženy, prosím, nepodceňujte preventívne prehliadky, ktoré Vám môžu zachrániť život. A vy, bojovníčky, ktoré si možno prechádzate tým, čím ja pred rokom, alebo ste sa nedávno dozvedeli svoju diagnózu, pokúste sa nepanikáriť, dôverujte lekárom a postupnými krokmi to určite zvládnete,“ s odhodlaním povzbudzuje ostatné ženy Lucka.
„Mňa sa to netýka“ je len obranný mechanizmus – vysvetľuje psychológ
Mnoho žien sa v prípade možnej rakoviny prsníka uisťuje tým, že ich sa ochorenie týkať nemôže, pretože ony športujú, žijú zdravo, nefajčia… Psychológ vysvetľuje, že je to čisto obranný mechanizmus, pretože majú strach, že by pri preventívnych prehliadkach alebo samovyšetrení niečo našli. V takýchto prípadoch môže pomôcť rodina.
„Ženy majú veľa informácií o rakovine prsníka, samovyšetrení, mamografii, no napriek tomu to stále môže byť v domácnostiach tabu téma. Mladšia generácia je v rámci prevencie zodpovednejšia, preto by mohlo fungovať, ak by napríklad dcéra prišla za mamou a opýtala sa jej, či si už tento mesiac skontrolovala prsník, alebo či by samotnú dcéru nenaučila, ako sa správne samovyšetriť, pretože má obavy o svoje zdravie,“ hovorí psychológ z trebišovskej nemocnice Richard Bodnár, ktorý si myslí, že tento spôsob by tiež mohol ovplyvniť ženy k prevencii a zbúrať tabu tému v rámci domácností.
Ak si žena nahmatá hrčku alebo na prsníku uvidí nejaké zmeny, netreba hneď robiť unáhlené závery. V takýchto situáciách si treba hlavne zracionalizovať skutočnosti, nespanikáriť a najmä kontaktovať lekára a poradiť sa s ním.
„Je dôležité sa nadýchnuť, upokojiť a rozhodne navštíviť lekára. Treba si uvedomiť, že lekár je odborník, ktorý vie, čo robiť. Preto by mali ženy reagovať uvážene a jeden hlboký nádych dokáže spôsobiť to, že sa nám minimálne na tri sekundy zrovnajú myšlienky. To je dostatočne dlho na to, aby sa napríklad predišlo hádke alebo zbytočným stresujúcim faktorom, ktoré ovplyvnia naše ďalšie fungovanie a rozmýšľanie,“ dodáva psychológ Bodnár.
Tak ako je každá žena iná, inak pristupuje aj k vnímaniu a spracovávaniu zaťažujúcich správ a informácií. Väčšina ľudí však najťažšiu situáciu, kedy sa dozvie, že trpia závažným ochorením spracováva cez šesť fáz – šok, popieranie, hnev, zjednávanie, depresia a akceptácia.
„Z psychologického hľadiska je najdôležitejšie, aby si žena prešla týmito štádiami. Každé z nich je v tejto situácii úplne prirodzené a má svoje opodstatnenie. Všetci máme istú hranicu emočnej a kognitívnej nádoby, pri ktorej naplnení nás naša myseľ a telo chráni. Keď sa človek dozvie túto informáciu, pocíti šok, úzkosť, bezradnosť, ktoré by ale mali veľmi rýchlo odznieť. Veľmi dôležitá je aj fáza hnevu, pretože jeho potlačenie môže mať ďalšie psychosomatické následky. No a, samozrejme, konečná akceptácia je dôležitá preto, aby žena prijala toto ochorenie, pripravila sa na to, čo ju čaká a podstúpila samotnú liečbu,“ vysvetľuje.
Niekedy žena potrebuje len to, aby pri nej človek bol
Okrem samotného nastavenia mysle je pri takom závažnom ochorení dôležitá aj podpora rodiny, priateľov a okolia. A aj keď je komunikácia kľúčom k úspechu, niekedy žena počas liečby potrebuje len to, aby pri nej druhý bol.
„Byť žene nenásilnou oporou. Môže sa stať, že bude smutná alebo unavená, ale predsa nechce byť sama. Opora sa dá preukázať viacerými spôsobmi – prítomnosťou, prinesením čaju, pekným slovom… nech sa snažia byť oporou, ale nič nesiliť. Hlavne, nech si uvedomia, že nie oni sú chorí. A paradoxne, humor je tiež jedna z vecí, ktoré vedia počas liečby ženám krásne pomôcť,“ konštatuje na záver psychológ.
Podstatné je, aby ženy, ktoré trpia rakovinou prsníka, vedeli, že v tom nie sú samé. Že sú výzvy, organizácie a ľudia, ktorí sa im snažia pomôcť. Preto nech namiesto panikárenia zavolajú odborníkovi, prídu na to, čo im je, a ak sa ochorenie potvrdí, spoločne budú bojovať za vyliečenie.
Lebo ženy sú známe tým, že vedia prekonávať aj tie najväčšie problémy.
