Keď si v maturitnom ročníku balila kufre do USA, namiesto vysnívaného začiatku prišla operácia kolena a neistota, či sa ešte postaví na ľad. Dnes hrá Táňa Blichová v USA v najvyššej univerzitnej súťaži NCAA Division I a jej „nové“ koleno obdivujú aj americkí lekári. Silný príbeh návratu, odhodlania a dôkazu, že špičková športová medicína má pevné miesto aj v michalovskej nemocnici. Táňa ortopedickému tímu posiela odkazy plné vďaky.
Táňa, kde sa momentálne nachádzate a čo je u vás nové?
Pozdravujem z USA. Aktuálne som na Univerzite Lindenwood pri St. Louis. Od septembra 2025 tu študujem prvý ročník a hrám ženský hokej v najvyššej univerzitnej súťaži NCAA Division I. Je to splnený sen.
To znie úžasne. No vieme, že cesta k tomu splnenému snu nebola úplne jednoduchá…
Vôbec nie. Keď sa na to pozriem spätne, bolo to jedno z najťažších období môjho života. Bola rozbehnutá hokejová sezóna, riešili sa Majstrovstvá sveta v Číne, maturitný ročník… a popritom všetka komunikácia okolo nástupu do USA a štipendia – veľa administratívy, termíny, papierovačky. A zrazu prišiel nečakaný úraz, následne operácia. Všetko sa „zosypalo“ naraz a ja som naozaj nevedela, čo ma čaká.
Pamätáte si moment, keď ste sa dozvedeli, že operácia je nevyhnutná?
Jasné. Prvá emócia bol strach. V hlave vám ide: „Čo teraz? Stihnem sa vrátiť? Neprídem o štipendium? Neprídem o hokej?“ Najviac ma desila tá neistota, že neviete, či sa ešte budete hýbať tak, ako predtým.
Operáciu ste absolvovali v nemocnici v Michalovciach. O aký zákrok išlo?
Minulý rok som na ortopedickom oddelení v Michalovciach podstúpila operáciu kolena, presnejšie plastiku predného krížneho väzu. Bola to náhla situácia a rozhodovať sa muselo rýchlo.
A dnes už hráte v USA v najvyššej univerzitnej súťaži. Čo sa dialo medzi operáciou a návratom na ľad?
Úprimne? Veľmi veľa práce, ale aj veľa podpory. Strašne dôležité bolo, že som mala kvalitnú operáciu a následne dobrú rehabilitáciu a fyzioterapiu.
Kedy ste sa dokázali vrátiť do plnej tréningovej záťaže?
V auguste som už trénovala naplno. To bol pre mňa silný moment. Niečo, čomu som na začiatku ani neverila, že sa podarí. Mala som pochybnosti, či sa niekedy dostanem do takej kondície, akú som mala pred zranením.
Spomínali ste, že aj v USA boli výsledky vašej rekonvalescencie prekvapením.
Áno, a to bolo pre mňa veľmi povzbudivé. Tu v USA stav môjho „nového“ kolena obdivoval náš športový lekár aj kondiční tréneri. Testy dokonca ukázali, že operované koleno je v lepšej kondícii, než to druhé. (smiech) Ja viem, znie to až neuveriteľne, ale presne tak to vyšlo.
Ako sa vám aktuálne darí priamo na ľade?
Hrám v prvej päťke aj napriek tvrdej konkurencii amerických hráčok. Užívam si to a myslím, že sa mi celkom slušne darí. Je to rýchle, náročné, ale krásne. Viackrát ste zdôraznili vďačnosť voči ortopedickému tímu v michalovskej nemocnici.
Prečo je pre vás také dôležité verejne im poďakovať?
Lebo bez nich by som tu dnes nebola. Ja naozaj cítim obrovskú vďačnosť voči pánovi primárovi MUDr. Žofčákovi a MUDr. Geročovi, ktorí boli mojimi operatérmi, a rovnako tak aj voči celému tímu ortopedického oddelenia v Michalovciach. Pomohli mi v situácii, keď som bola psychicky aj športovo na dne. Vďaka nim som dostala novú nádej a smerovanie.
Čo by ste im chceli odkázať? „Zo srdca vám veeeľmi pekne ďakujem.“ A že si vážim nielen ich odbornosť, ale aj to, ako k pacientovi pristupujú. Pre športovca je zranenie niečo, čo vám zoberie istotu aj identitu a oni mi pomohli ju získať späť.
Často sa hovorí, že špičková medicína je najmä v zahraničí. Vy máte inú skúsenosť.
Presne. Ja dnes môžem povedať, že aj na Slovensku máme špičkových lekárov, ktorí sa môžu porovnávať s odborníkmi kdekoľvek vo svete. A hovorím to ako niekto, kto je teraz v americkom univerzitnom športe a vidí, ako to funguje tu. O to viac som hrdá, že môj návrat na ľad sa začal práve v Michalovciach.
Ďakujeme, Táňa. Držíme palce – v škole aj na ľade.
Ďakujem krásne. A ešte raz – veľká vďaka celému tímu ortopédie v Michalovciach.
