Ľudia dnes v dôsledku pandémie odkladajú návštevu odborných ambulancií. Prevláda názor, že špecialisti svoje ordinácie zatvorili. Ako však hovorí vedúci lekár pre ústavnú starostlivosť polikliniky ProCare Trnavské mýto Peter Filan, odborné ambulancie sú stále v prevádzke.
Ako je to vo vašom prípade, máte pacientov?
– V porovnaní s obdobím pred pandémiou evidujeme zhruba 50-percentný pokles fyzicky prítomných pacientov. Na počte pacientov pociťujeme zhoršenie epidemiologickej situácie. Je pravda, že je to spôsobené čiastočne aj tým, že vo väčšej miere využívame telemedicínu. Aj keď telemedicína nemôže zakaždým nahradiť priamy kontakt s pacientom, niektoré problémy sa dajú vyriešiť aj po telefóne.
Uplatňujú sa nejaké obmedzenia v prevádzke odborných ambulancií?
– Fungujeme v upravenom režime, rovnako ako všeobecní lekári. To znamená, že preferujeme, aby nám pacienti najprv zavolali a dohodli si termín návštevy. Chceme tým zabrániť tomu, aby sa pred ambulanciami koncentroval väčší počet osôb. Na vyšetrenie k špecialistovi posiela pacienta spravidla lekár primárneho kontaktu, no v súčasnom období môže pacient prísť k špecialistovi aj bez odoslania – nepotrebuje výmenný lístok od všeobecného lekára. Ak pacient všeobecne navštevuje ambulancie v sieti ProCare, v informačnom systéme nájdeme záznam o jeho zdravotnom stave. Ak prichádza z externého prostredia, často je potrebné niektoré vyšetrenia doplniť.
Musia mať pacienti negatívny test na COVID-19?
– Nevyžadujeme od pacientov nijaké testy. Je nezmysel, aby človek pri návšteve lekára potreboval potvrdenie, že je negatívny. Ošetríme všetkých bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú covid-19. Je však nevyhnutné, aby pacienti svoj zdravotný stav, a to vrátane pozitivity alebo príznakov na koronavírus, komunikovali lekárom telefonicky vopred. Používame ochranné pracovné pomôcky, ktoré nám umožňujú liečiť aj infekčné osoby. Keďže si objednávame pacientov na presný čas, nehromadia sa nám pred ambulanciami, čo zasa chráni ich. Nikto nemusí mať obavy prísť k lekárovi, že by sa mohol nakaziť.
V akých prípadoch by pacienti nemali odkladať návštevu špecialistu?
– Pokiaľ mám hovoriť za ortopedické oddelenie, ktorého som primárom, tak u nás neriešime život ohrozujúce stavy, ale bežné ťažkosti, ako je napríklad náhly opuch členka. Hoci to bolí, ale pár dní sa to dá vydržať, určite však nie týždne. To je určite dôvod pre návštevu lekára bez ohľadu na to, či vonku zúri alebo nezúri pandémia. Samozrejme, kvôli opuchnutému členku nebudeme volať do ambulancie chorého – možno infekčného pacienta s vysokou teplotou, ale dohodneme sa, aby sa nám ozval o týždeň.
Kedy využívate telemedicínu?
– Ak ide o pacienta s chronickými ťažkosťami, ktorý k nám pravidelne chodieva napríklad s artrózou kolena a máva stále tie isté ťažkosti, dokážeme mu nastaviť liečbu aj po telefóne, respektíve elektronicky predpísať lieky. Pri novovzniknutých problémoch však určite nestačí poslať len fotografiu, to už je za hranicou korektnej medicíny. Vtedy musí prísť osobne, aby sme ho mohli vyšetriť. V každom prípade nie je pravda, že ak má dnes človek zdravotný problém a nejde o covid-19, nikto mu nepomôže. Ambulancie sú v plnej prevádzke.
Ortopédie sú na poliklinikách i v nemocniciach. Podľa čoho sa má pacient rozhodnúť, ktorú kedy vyhľadá?
– Urgentný príjem v nemocnici je určený pre život ohrozujúce stavy, napríklad, keď človek nemôže dýchať. Ostatné zdravotné ťažkosti by sa mali riešiť ambulantne. Všeobecné a odborné ambulancie poskytujú aj akútnu zdravotnú starostlivosť. To znamená, že v pracovnom čase treba ísť najprv na polikliniku. Ak si to vyžaduje situácia, následne nasmerujeme pacienta do nemocnice. Mimo pracovného času, v noci a cez víkend, keď ambulancie nie sú otvorené, pacient, pochopiteľne, nemá inú možnosť, ako ísť do nemocnice. Rovnako aj v prípadoch, ako je napríklad zlomenina nohy so zrejmou deformitou, keď aj laik vie, že si to bude vyžadovať operačný zákrok, nepôjde najprv na polikliniku, ale rovno na urgentný príjem. Ak to teda zhrniem, pokiaľ nejde o život ohrozujúce stavy, ľudia by sa primárne mali obracať na ambulantný sektor. V súčasnej pandemickej situácii je to aj bezpečnejšie.
Ako to myslíte?
– Urgenty v nemocniciach sú miestom príjmu covidových pacientov s ťažkým priebehom. V jednej chvíli sa tam môžu stretnúť infekčné aj neinfekčné osoby, čo zvyšuje riziko prenosu nákazy koronavírusom. Nehovoriac o tom, že nemocnice sú dnes preťažené. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, ľudia by mali primárne využívať ambulantný sektor.
Vykonávajú sa v súčasnosti na poliklinikách jednodňové operácie?
– Robíme ich, ale len ak je to nevyhnutné. Ľudia sa dnes chránia najmä pred covidom-19, ale postihujú ich aj iné zdravotné problémy. Pandémia sa neskončí o týždeň, ale potrvá ešte dosť dlho, a odkladať riešenie niektorých ťažkostí sa nedá donekonečna. Jednodňovú zdravotnú starostlivosť teda stále poskytujeme, ale len v obmedzenom rozsahu a v závislosti od epidemiologickej situácie v každom regióne. To znamená, že dôkladne zvažujeme rizikovosť pacienta v tom zmysle, či uňho nehrozia komplikácie, ktoré by si vynútili jeho preloženie na vyššie pracovisko, čo je momentálne problém, pretože napríklad v Bratislavskom kraji sú takmer všetky akútne lôžka obsadené. Vyššia miera rizika sa vyskytuje v súvislosti s anestéziou najmä u obéznych pacientov a kardiakov.
Aké typy výkonov poskytujete v rámci jednodňovej operatívy?
– Na ortopédii robíme väčšinou artroskopické zákroky, čo je miniinvazívne endoskopické ošetrenie kĺbov. Pacient ráno príde, doobeda ho zoperujeme a popoludní ide domov. Typickou diagnózou je poškodený meniskus. Človek síce môže napriek bolesti fungovať s poškodeným meniskom aj týždne, ale keď sa meniskus nezreparuje, jeho stav sa ďalej zhoršuje a navyše devastuje aj okolité tkanivo, čo môže viesť k nezvratným zmenám. Operáciu menisku možno odložiť, ale určite nie o mesiace.
Sú otvorené aj fyziatricko-rehabilitačné oddelenia?
– Všade to nie je pravidlom, ale v sieti ProCare sú v prevádzke. Nechceli sme ich zatvárať, pretože sú významnou súčasťou liečby niektorých ochorení. Nejde len o pooperačné stavy, ktorých je teraz menej, ale rehabilitáciu predpisujeme aj iným pacientom. Ak niekomu povedzme aplikujeme do ramenného kĺbu injekčnú liečbu, nemalo by to účinok, ak by následne s ramenom necvičil. Rehabilitácia je dôležitá aj pri prevencii recidív. Rehabilitačné procedúry pomáhajú napríklad udržiavať artrózu kĺbov v stabilizovanom stave, aby sa nezhoršovala. Nezatvorili sme ani denné infúzne stacionáre. Najmä pacienti s neurologickými diagnózami, ako sú bolesti krížov či vysunutá platnička, tak nemusia podstúpiť niekoľkodňovú hospitalizáciu, ale absolvujú ambulantnú infúznu liečbu. Prídu do ordinácie, dostanú infúziu a idú domov.
