Serotonín je neurotransmiter, tzn. chemická zlúčenina, ktorá sa podieľa na prenose informácií medzi nervovými bunkami. Nedostatok serotonínu sa najčastejšie prejaví depresívnymi stavmi a pocitmi úzkosti.
Patrí medzi inhibičné (t.j tlmiace) neurotrasmitery a je zodpovedný za reguláciu početných procesov v organizme. V súčasnosti je známych sedem skupín a viacero podskupín receptorov pre serotonín v organizme, prostredníctvom ktorých serotonín vyvoláva širokú plejádu účinkov. Ovplyvňuje sa navzájom aj s ďalšími neutotrasmitermi, napr. dopamínom, acetylcholínom a noradrenalínom.
Aké sú jeho účinky na telo, kde všade pôsobí a čo ovplyvňuje okrem nálady?
Napriek tomu, že serotonín je známy najmä jeho účinkami na úrovni centrálnej nervovej sústavy, prevažná väčšina serotonínu (až 90%) je lokalizovaná v tráviacej sústave, konkrétne v tzv. enterochromafinných bunkách enterického nervového systému, kde je zodpovedný za reguláciu trávenia (zvyšuje pohyby čriev). V centrálnej nervovej sústave je asociovaný najmä s pocitmi dobrej nálady. V štúdiách je dokumentované, že znižuje pocit úzkosti, depresie, aj stavy agresivity. Nachádza sa tiež v krvných doštičkách, kde po uvoľnení vyvoláva stiahnutie ciev (tzv. vazokonstrikciu).
Ako sa nedostatok serotonínu prejaví?
Serotonín sa tvorí v nervových bunkách z aminokyseliny tryptofánu. Tryptofán je esenciálna aminokyselina, tzn. že sa v tele nevie sama vytvoriť a musíme ju prijímať stravou. Nedostatok serotonínu sa najčastejšie prejaví depresívnymi stavmi a pocitmi úzkosti.
Čo ovplyvňuje, či ho máme v tele dostatok alebo nedostatok?
Všeobecne nedostatok serotonínu a s ním súvisiace klinické prejavy (depresie, úzkosti) nie sú spôsobené faktormi exogénnymi, ale skôr genetickou predispozíciou (polymorfizmami génov pre serotonínové transportéry). Sú však aj vonkajšie faktory, ktoré môžu vplývať na jeho produkciu. Čo sa týka asociácie s denným svetlom sú nepriame dôkazy, že jasné denné svetlo zvyšuje serotonínovú aktivitu v mozgu. napr. v štúdii u žien, ktorých vystavili akútnemu nedostatku tryptofánu, po vystavení jasnému svetlu došlo k zlepšeniu nálady. V štúdii, ktorá porovnávala zmeny serotonínového transportéru (t.j. látky, ktorá vracia serotonín zo synaptických štrbín späť do neurónov a znižuje tak efekt serotonínu) u pacientov trpiacich sezónnymi zmenami nálad, sa zistilo, že uvedený transporter sa u trpiacich sezónnymi zmenami nálad znižuje v zime menej v porovnaní so zdravými ľuďmi, ktorí mali jeho aktivitu v zime zníženú (a teda mali zvýšený účinok serotonínu).
Ako možno zvýšiť hladinu serotonínu v tele prirodzeným spôsobom okrem liekov?
Čo sa týka stravy, existujú síce potraviny, ktoré obsahujú vyššie množstvo tryptofánu, z ktorého je syntetizovaný serotonín (napr. orechy, semená, kakao, niektoré ryby, vajce, mliečne výrobky), avšak ich efekt na zvýšenie tvorby serotonínu nebol preukázaný. Je to preto, že v prípade stravy sa do krvi dostáva viacero druhov aminokyselín, ktoré súťažia s tryptofánom o väzbu na receptory nervovej sústavy. Tryptofán má z aminokyselín najnižšiu väzbovosť k danému receptoru, preto sa do nervovej sústavy dostane medzi poslednými. Iná situácia je pri podávaní purifikovaného tryptofánu, kedy dochádza k vzostupu tryptofánu aj serotonínu v mozgu. Skúšal sa preto podávať v liečbe ľahších depresívnych stavov, jeho efekt na samotný klinický stav je však zatiaľ hodnotený ako nejednoznačný.
Okrem spomínaného vystavovaniu sa dennému svetlu, by v liečbe depresie mohlo mať vplyv aj cvičenie. Existujú štúdie na potkanoch, ktoré dokumentujú nárast serotonínu v mozgovomiešnom moku, resp. v niektorých častiach nervovej sústavy po fyzickej aktivite. Či stúpa sereotonín v mozgu po cvičení aj u ľudí zatiaľ s istotou povedať nevieme, vieme však, že cvičenie zlepšuje náladu. A podľa niektorých štúdií aj samotná dobrá nálada zvyšuje recipročne hladinu serotonínu v mozgu.
Čo je serotoninový syndróm?
Serotonínový syndróm je stav spojený s nadbytkom serotonínu v oranizme. Najčastejšie sa s ním stretávame pri predávkovaní antidepresívami, ktoré spôsobujú zvyšovanie serotonínu v nervovej sústave (napr. inhibítory spätného vychytávania serotonínu alebo inhibitory monoaminooxidázy). Prejaví sa celkovým zhoršením stavu v zmysle poruchy vedomia, kŕčov, horúčky a hnačky.
Serotonín spôsobuje zúženie ciev a tým dochádza k vzostupu tlaku krvi. Pôsobí na termoregulačné centrá v centrálnej nervovej sústave a podieľa sa tak na udržiavaní telesnej teploty. Vplyv na trávenie je aktiváciou peristaltiky čreva (viď vyššie). Pôvodne bol serotonín objavený ako látka v sére, ktorá vplýva na tonus hladkého svalstva ciev, od toho vznikol aj jeho názov: sero-tonín.
Páčila sa vám táto rada od MUDr. Adriany Bednárovej, endokrinologičky v Poliklinike ProCare Trnavské mýto? Viac rád od našich lekárov si môžete prečítať v blogu O zdraví.
