Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 135. výročie: Ocenila zamestnancov, ktorí v nej pracujú už desiatky rokov

Nemocnica v Rimavskej Sobote, ktorá patrí do siete Svet zdravia, oslavuje svoje 135. narodeniny. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Svoje 135. výročie si minulý týždeň slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti ocenila 13 výnimočných zamestnancov, ktorí jej sú verní už desiatky rokov. Zároveň si uctila aj 20 bývalých zamestnancov, ktorí dlhé roky pôsobili na vedúcich pozíciách a prispeli k rozvoju nemocnice.

„Chcel by som zaželať rimavskosobotskej nemocnici a všetkým jej zamestnancom veľa vytrvalosti, veľa zápalu pre službu pacientovi a veľa možností, ako rozvíjať medicínu. Taktiež jej prajem, aby jej vyšli všetky sny, aby tie sny boli odvážne a veľké a nebála sa ich napĺňať. Verím, že sa nám nemocnicu podarí posunúť výrazne ďalej, preniesť ju do moderného času a že bude pomáhať nielen pacientom z mesta Rimavská Sobota a jeho okolia, ale aj ľuďom zo širšieho regiónu,“ uviedol generálny riaditeľ ProCare a Svet zdravia Vladimír Dvorový. „Rimavskosobotská nemocnica dnes po období, kedy bola dlhodobo podvyživená, chytá druhý dych. V roku 2014 sa totiž stala súčasťou siete nemocníc Svet zdravia  a my sme sa začali rozvíjať v oblasti kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zároveň vďaka investíciám zo Sveta zdravia i eurofondovým dotáciám dokážeme nemocnicu posunúť vpred po technologickej stránke. Prajem nemocnici, aby mala pevné zdravie, stalo sa z nej moderné zdravotnícke zariadenie a aby poskytovala pacientom čo najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť,“ povedal riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Richard Hrubý.

Ocenenie dlhoročných zamestnancov nemocnice v RS

Nemocnica na slávnostnom podujatí pri príležitosti 135. výročia ocenila 13 zamestnancov, ktorí v nej pracujú dlhšie ako 38 rokov. Toľko je nemocnici verná aj pediatrička Hana Sedláčková, ktorá sa špecializuje na starostlivosť o chorých novorodencov a v nemocnici spoločne s kolegami vybudovala jednotku resuscitačnej starostlivosti o novorodencov. „Tých 38 rokov bolo náročných, pestrých, ale aj krásnych. Pred troma desiatkami rokov mala nemocnica iba základné technologické vybavenie, ale my, zdravotníci a lekári, sme sršali úžasným entuziazmom pre túto prácu. To sa odzrkadlilo nielen na tom, ako sme sa starali o nami zverených pacientov, ale aj ako húževnato sme sa naše oddelenie snažili rozvíjať a skrášľovať. Postupne sme dostávali nové prístroje a nás to zaväzovalo, aby sme úroveň nemocnice udržali. A to by som nemocnici chcela zaželať aj do ďalších rokov – nech neustále svoju úroveň zvyšuje a nech má dostatok erudovaných, ale aj ľudských zdravotníkov,“ uviedla jedna z ocenených lekárov MUDr. Hana Sedláčková. Niektorí z ocenených zamestnancov v nemocnici pracujú výnimočných 45 až 48 rokov. Nemocnica zároveň ocenila 20 bývalých zamestnancov, ktorí dlhé roky pôsobili na vedúcich pozíciách a prispeli k rozvoju nemocnice.

Nemocnica sa postarala o Andreja, ktorému už nedávali nádej

Počas slávnostného večera prišiel medzi zamestnancov aj pacient Andrej Nosáľ, ktorý sa nemocnici poďakoval za záchranu svojho života. Bol to normálny, zdravý chlapec. Mal 22 rokov, keď večer po práci v Bratislave náhle odpadol. Odviezla ho záchranka a začal sa kolotoč vyšetrení. Záchvaty, tupé bolesti hlavy, problémy s rečou. Stav uzavreli ako AV malformácia v kombinácii s kavernóznym a venóznym angiómom. Na neurochirurgickej klinike v Bratislave podstúpil operáciu a potom ešte ďalšie tri reoperácie kvôli zhoršovaniu stavu. Lekári Andrejovi povedali, že všetky možnosti chirurgickej liečby  sú vyčerpané a neexistuje žiadna šanca na nápravu. Nastúpili problémy s dychom a ochrnutie polovice tela. Andrej upadol do hlbokej kómy, bol napojený na umelú pľúcnu ventiláciu a odoslaný do nemocnice v Lučenci na dožitie. Jeho otec to však nevzdával a prinútil personál, aby jeho syna preložili do nemocnice v Rimavskej Sobote. Tam v kóme strávil tri mesiace. Potom sa jeho stav postupne začal zlepšovať. Z kómy sa prebral a postupne sa snažil sedieť či vstať. Odznova sa učil písať, čítať, rozprávať či chodiť. Po prebratí mával epileptické záchvaty, no jeho rodina sa naučila, ako sa oňho v takýchto chvíľach postarať. Momentálne je Andrej po operácii lebky, ešte stále sa mu pletú slová, občas neposlúcha pravá noha či ruka, no nevzdáva sa a chce opäť normálne žiť.

Z histórie nemocnice v Rimavskej Sobote

Myšlienka postaviť župnú nemocnicu v Rimavskej Sobote vznikla ešte v roku 1839, keďže mestu ako historickému centru správneho územia Gemerskej stolice a župy dlhé roky takáto inštitúcia chýbala. Peniaze na stavbu sa mali získať zo sponzorských príspevkov. Kým sa však zozbierala potrebná suma na začatie stavby, uplynulo až 41 rokov. Rimavskosobotská nemocnica bola nakoniec otvorená v roku 1884. Išlo o budovu, ktorá je priečelím obrátená na súčasnú Fábryho ulicu a kde je dnes umiestnené interné oddelenie. Nemocnica mala 40 postelí s chirurgickými a internými lôžkami, ale aj s lôžkami pre kožné a infekčné choroby. Prvým riaditeľom sa stal Samuel Szabó, ktorý súčasne zastával aj funkciu hlavného župného lekára Gemersko-malohontskej župy. Počet lôžok sa za jeden rok zdvojnásobil a o štyri roky neskôr sa v areáli nemocnice postavil ďalší pavilón pre liečbu nákazlivých chorôb a pre pozorovanie duševných chorôb s 22 lôžkami. V roku 1930 sa začala výstavba novej budovy nemocnice, časť s priečelím obrátená na pôvodnú Šrobárovu ulicu. Už o dva roky neskôr sa do nej premiestnilo chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a do suterénu aj vodoliečba. Počet nemocničných postelí sa zvýšil na 340 a v nemocnici pracovalo celkovo 75 lekárov a ošetrujúceho personálu. Súčasne sa postavila aj vedľajšia budova, do ktorej sa presťahovala nemocničná kuchyňa a ďalšia budova pre ubytovanie zamestnancov. V dôsledku tzv. Viedenskej arbitráže pripadlo územie južného Slovenska pod maďarskú štátnu správu a alikvotná časť zariadenia nemocnice a personálu sa presťahovala do Hnúšte. Späť do Rimavskej Soboty sa vrátila po ukončení druhej svetovej vojny. Do poloprázdnej nemocnice, v ktorej zostalo po vojne len 20 postelí a ktorá bola v zlom stave, prichádzajú po vojne noví lekári z klinických pracovísk s ambicióznym predsavzatím vybudovať v nemocnici odborné lôžkové oddelenia podľa špecializácie. Nemocnica tak prešla viacerými zmenami, niektoré oddelenia presťahovala, iné dobudovala či zrekonštruovala, vytvorila nové špecializácie. V roku 1956 získala pre svoje účely aj budovu bývalej väznice.

Nemocnica kúpi nový lineárny urýchľovač

V roku 2014 sa rimavskosobotská nemocnica stala súčasťou siete nemocníc Svet zdravia. Následne za rok 2018 získala od siete titul Najlepšia nemocnica. Odniesla si ho z podujatia Liga výnimočných, ktoré sa vlani konalo už štvrtýkrát a počas ktorého sa Svet zdravia snaží oceniť výnimočné počiny vo svojej sieti. Rimavskosobotská nemocnica si titul odniesla najmä za náročnú prácu počas budovania urgentného príjmu. V najbližšom období plánuje nemocnica nakúpiť nové medicínske prístroje – počítačový tomograf, USG či RTG prístroje, no najvýznamnejšou investíciou je nový lineárny urýchľovač. Ten je využívaný pri liečbe nádorových ochorení onkologických pacientov a okrajovo i pri liečbe nenádorových ochorení a ožarovaní krvných derivátov. Na oddelení radiačnej a klinickej onkológie nemocnice nahradí pred niekoľkými rokmi zrenovovaný, no starší lineárny urýchľovač. „Počet onkologických pacientov každoročne stúpa. Nová technológia nám umožní nielen poskytovať nové liečebné techniky, znížiť riziko spojené s ožarovaním, ale aj urýchliť celý proces a liečiť väčšie množstvo pacientov. Pri onkologických ochoreniach zohráva časový faktor najvýznamnejšiu úlohu,“ priblížil riaditeľ nemocnice. Najbližšie porovnateľné možnosti liečby onkologického ochorenia formou rádioterapie sú v Košiciach a Banskej Bystrici. Na nákup medicínskeho vybavenia, ale aj nových lôžok pre pacientov, využije nenávratný finančný príspevok z eurofondov. Celková plánovaná výška investície vrátane spoluúčasti nemocnice sa vyšplhá na takmer 5,2 milióna eur.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•