Koronavírus vystavil viaceré firmy existenčnej hrozbe. Mnohé odídu z pandémie poučené a mnohé upravili svoje štandardy, aby ďalšiu takúto krízu zvládli lepšie.
Budú na tzv. home office teraz zamestnávatelia nazerať benevolentnejšie a stane sa rúško bežnou výbavou pracovného prostredia? A čo urobí koronavírus s otvorenými kanceláriami? Rozprávali sme sa s Máriou Hollosyovou, verejnou zdravotníčkou ProCare Pracovnej zdravotnej služby, ktorá je expertkou na pandemické plány firiem.
Aká bola reakcia zamestnávateľov bezprostredne po vypuknutí epidémie?
Na začiatku februára, v čase, keď nákaza ukazovala svoju silu na severe Talianska, začalo byť všetkým jasné, že koronavírus našu krajinu neobíde. V tomto momente si väčšina zamestnávateľov uvedomila, že na to, aby situáciu zvládli s čo najmenšími stratami, treba nastaviť procesy úplne nanovo. S mojimi kolegami z ProCare Pracovnej zdravotnej služby sme vtedy zažili jedno z najintenzívnejších období. So zamestnávateľmi sme dennodenne komunikovali a prechádzali krok po kroku jednotlivé procesy, ktoré boli pre väčšinu z nich absolútne neznáme.
Aké otázky mali zamestnávatelia najčastejšie?
Zamestnávateľov spočiatku najviac zaujímal charakter nákazy, jej priebeh a možné spôsoby prenosu. Na to nadväzovali otázky o opatreniach, ktoré majú vo svojich prevádzkach prijať, aby ochránili zdravie zamestnancov a nemuseli úplne zastaviť činnosť. Väčšina zamestnávateľov však nebola pripravená po materiálnej ani organizačnej stránke, situáciu teda riešili za pochodu. No bola tu i menšia časť firiem, ktoré mali prijaté strategické plány pre prípad pandémie a v tomto období ich len aktivovali.
Boli firmy v panike?
Väčšina z nich sa k tomu postavila racionálne a pýtali sa na konkrétne opatrenia, ktoré je potrebné prijať. Boli uvedomelé a na situáciu chceli reagovať čo najpružnejšie. No našli sa aj zamestnávatelia, ktorí nechceli pripustiť, že ochorenie naozaj príde a obmedzí ich činnosť.
Firmy majú rôzne zameranie, štruktúru, veľkosť. Ako sa situácia prejavila vzhľadom na sféru, v ktorej spoločnosť pôsobí?
Spoločnosti, ktorých zamestnanci mohli pracovať z domu, toto opatrenie zaviedli prakticky okamžite. Hovoríme najmä o administratíve. Druhým typom boli výrobné prevádzky, kde firma upravila podmienky, za ktorých zamestnanci prichádzali do práce. A potom tu boli firmy, ktorých zamestnanci sú v bezprostrednom kontakte so zákazníkmi. Oni museli zaviesť také opatrenia, aby chránili nielen svojich zamestnancov, ale aj zákazníkov.
Vírusy mutujú a je len otázkou času, kedy tu máme obdobnú situáciu opäť. Čo majú teda urobiť firmy, aby boli do budúcna lepšie pripravené? Majú mať napríklad svojich epidemiológov?
Povinnosť mať epidemiológa vyplýva zo zákona len pre zdravotnícke zariadenia, no všetky firmy musia spolupracovať s pracovnými zdravotnými službami. Práve tam nájdete verejných zdravotníkov so znalosťami z oblasti epidemiológie a mikrobiológie. Pracovné zdravotné služby sú teda dostatočne kompetentné na to, aby spoločnostiam odporučili vhodné opatrenia na zabránenie šírenia epidémie vo firme. Spolupráca s pracovnou zdravotnou službou by mala byť pravidelná a adresná.
Čo je ten základ, ktorý by každá firma mala mať ako účinnú prevenciu na takéto nečakané udalosti?
Pre zvládnutie takýchto situácií s čo najmenšími stratami je primárna príprava. Naša pracovná zdravotná služba práve preto ponúka svojim klientom pandemický plán, ktorý zahŕňa konkrétne postupy a odporúčania. Definuje kompetencie a zodpovednosti zamestnávateľa a členov krízového tímu. Je súborom všetkých odporúčaní, ktoré sme uviedli do praxe a ukázali sa ako účinné.
Čo presne je súčasťou pandemického plánu?
Pri tvorbe takého plánu si so zamestnávateľom najprv prediskutujeme jeho špecifiká a potreby. Plán má svoje fixné kapitoly, no ich obsah sa mení vzhľadom na charakter firmy. Spoločne tak napríklad definujeme krízový tím, teda skupinu ľudí, ktorí budú niesť za aktivovanie opatrení zodpovednosť. Tí budú mať rovnako kompetencie opatrenia upravovať a dohliadať na správnosť ich prevedenia. Tento tím pritom nezačína pracovať, až keď sa nákaza objaví. Práve naopak, odporúčame, aby problematiku riešil vopred, pripravoval sa materiálne, technicky a nezabudol ani na edukáciu zamestnancov spoločnosti.
Čo ďalej?
Plán ďalej upravuje organizačné schémy vo firme, ktorých cieľom je minimalizovať sociálne kontakty na pracovisku. Venujeme sa dezinfekcii rúk, prostredia a kontaktných plôch. Zamestnávatelia od nás dostávajú informácie o konkrétnych typoch dezinfekčných prostriedkov, frekvencii a spôsobe ich použitia. Vysvetľujeme im aj to, ako treba používať pomôcky na ochranu dýchacích ciest alebo ako nakladať s odpadom, ktorý môže byť kontaminovaný. Toto všetko sú preventívne postupy, ktoré je potrebné dodržať, aby nákaza na prevádzku neprenikla. No plán hovorí aj o tom, ako postupovať v prípade, že sa nákaza do firmy dostane a objaví sa prvý pozitívny prípad ochorenia.
To znamená, že firma, ktorá má svoj pandemický plán, bude mať oproti iným náskok?
Presne tak. Takáto firma dokáže prakticky okamžite zamedziť sociálnemu kontaktu ľudí vo firme, má dostatok osobných ochranných pomôcok a dezinfekčných prostriedkov, členovia jej krízového tímu sú oboznámení so svojimi povinnosťami a vedia presne, aký krok urobiť, keď nastane nová situácia.
Vyzerá to tak, že istý čas sa budeme musieť naučiť s koronavírusom žiť. Aké nové opatrenia sa podľa vás stanú štandardom?
Je dobré, aby sme po odznení tejto pandémie na situáciu, ktorú sme zažili, nezabudli a zachovali si bdelosť. Každá firma by mala analyzovať opatrenia, ktoré zaviedla, pripraviť si rôzne scenáre pre situácie, ktoré môžu nastať a túto dokumentáciu uchovávať stále živú. Nerozprávame sa len o nových vírusových epidémiách, v hre sú tiež situácie, ktoré nás čakajú v súvislosti so zmenou klímy. Krízový tím, ktorý v pandemickom pláne odporúčame firmám zriadiť, by mal situáciu vo svete priebežne monitorovať a zabezpečiť pripravenosť firmy.
Myslíte si, že rúška budú bežnou súčasťou pracovného prostredia?
Rúško už nebude nič výnimočné. Dokonca si myslím, že nosenie rúška na ochranu svojho okolia v prípade, že som nositeľom respiračného vírusu alebo mám na neho podozrenie, sa stane štandardom.
Zrejme aj prevencia pred vznikom respiračných ochorení na pracoviskách sa zvýši.
Rozhodne áno. Doposiaľ bolo napríklad bežné, že zamestnanci, ktorí mali respiračné ochorenia, chodili do práce a pohybovali sa po firme či v prostriedkoch hromadnej dopravy bez akýchkoľvek ochranných pomôcok. Očakávam, že miera akceptovania zo strany okolia bude teraz po skúsenosti, ktorou sme si prešli, minimálna, ak nie nulová. A osoby s kašľom, či chrípkou budú pracovať z domu a pri styku s inými nosiť rúško.
Bude to podobné aj s meraním teploty?
V prípade ochorení, ktorých symptómom je zvýšená telesná teplota, očakávam, že meranie teploty pred vstupom do budovy, či na pracovisko bude štandardom.
Počas epidémie zažívame revolúciu digitalizácie. Ukázalo sa, že vďaka práci z domu sa podarilo udržať prevádzkyschopnosť mnohých firiem. Je toto trend, ktorý bude pretrvávať?
Určite je práca z domu jedným z kľúčových opatrení. Zamestnanci sú izolovaní a možnosť prenosu infekčných ochorení sa tak minimalizuje. Domnievam sa, že tzv. home office prestane byť vnímaný ako benefit pre zamestnanca, ale stane sa štandardom. Zamestnávatelia mali totiž teraz možnosť otestovať si efektivitu práce svojich kolegov a myslím si, že prácu z domu začnú výraznejšie podporovať.
Pre toto obdobie sú typické kancelárie typu open space. Myslíte si, že éra otvorených priestorov týmto končí?
Práca vo veľkom uzavretom priestore, kde sa zhromažďuje viacero ľudí, rozhodne predstavuje zvýšené riziko prenosu nákazy a infekčných ochorení. Ďalšou z nevýhod, na ktorú upozorňujú priamo zamestnanci, je však aj znížená miera koncentrácie a nemožnosť sústrediť sa na svoju prácu. Väčšina moderných budov tiež neponúka možnosť prirodzeného vetrania, ktoré je zabezpečované prostredníctvom vzduchotechniky. Myslím si preto, že doba sa vráti o krok späť a firmy začnú preferovať priestory s menšími kanceláriami, menšou koncentráciou osôb na štvorcový meter a s možnosťou prirodzeného vetrania.
Stane sa bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov pri práci pre firmy teraz dôležitejšia? Dosiaľ to vnímali skôr ako zákonom stanovenú nutnosť.
Práve obdobie, ktorým sme si prešli, ukázalo pravý význam a pridanú hodnotu pracovnej zdravotnej služby pre firmu. Pokiaľ si pracovná zdravotná služba, či už naša alebo akákoľvek iná, dokáže svojou odbornosťou a prístupom ku klientovi obhájiť svoje postavenie vo sfére poskytovania zdravotnej starostlivosti, naberie na význame a dôležitosti.
Môžeme očakávať nárast hodnoty zdravia z pohľadu zamestnanca či zamestnávateľa?
Zamestnávatelia potrebujú svojich zamestnancov k tomu, aby bol naplnený ich primárny ekonomický cieľ, preto ochrana ich zdravia by mala patriť, a určite i patrí, medzi kľúčové priority firmy. Musíme si uvedomiť, že v prípade potvrdenia nákazy zamestnanca sa do karantény nedostáva len nakazený, no aj každý, s kým prišiel do kontaktu. To môže v prípade výrobného podniku znamenať odstavenie prevádzky na relatívne dlhú dobu.
Aké je hlavné ponaučenie z epidémie pre firmy?
Epidémie sa cyklicky opakujú a jednotlivci aj firmy musia byť pripravení. Pandemický plán, ktorý im ProCare Pracovná zdravotná služba dokáže pripraviť, by nemal byť len povinnou smernicou, ktorá ostane uložená kdesi v zásuvke manažéra. Krízový tím by mal s dokumentom pracovať, nacvičovať si možné scenáre a v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou epidemickú stratégiu priebežne optimalizovať.
Zaujala vás táto téma? Vypočujte si viac v Zdravom podcaste #12 s Máriou Hollosyovou, verejnou zdravotníčkou ProCare Pracovnej zdravotnej služby, ktorá je expertkou na pandemické plány firiem.
