Prvýkrát pacientke Soni rakovinu diagnostikovali v 90-tych rokoch ako mladému dievčaťu. Nedostatočné množstvo informácií ju viedlo k tým najhorším myšlienkam. Chorobu však porazila a opäť sa zaradila do bežného života.
Pred štyrmi rokmi prišla rana znova – diagnostikovaná rakovina prsníka. Tento raz sa na ochorenie pozerala od začiatku s pokorou, odhodlaním a vierou, že so svojím prístupom a v rukách odborníkov, znova svoj boj vyhrá.
„Prišla som vtedy o svoje bábätko a vzápätí ma predvolali na onkologické vyšetrenie. Ako mladému človeku mi vtedy hneď napadlo, že zomriem. Dokonca som zrušila aj svadbu, veď načo som sa mala vydávať, keď tu už o mesiac aj tak nebudem. Ale v 90-tych rokoch som nemala toľko veľa informácií o rakovine, vtedy som nevedela, že keď podstúpim také vyšetrenie alebo takú liečbu, bude dobre a vyliečim sa,“ rozpráva pacientka Soňa a dodáva, že to bolo vtedy pre ňu nesmierne ťažké.
Pred štyrmi rokmi si pri sprchovaní v prsníku nahmatala pomerne veľkú hrčku. Keďže si už v minulosti onkologickým ochorením prešla, hneď vedela, aké kroky má podniknúť, a aké vyšetrenia musí podstúpiť. Ani na sekundu však nezaváhala a hneď kontaktovala lekára.
„Viem, že hrčka nemusí hneď znamenať rakovinu prsníka. Tým, že som ale bola onkologický pacient, myslela som si, že sa u mňa ochorenie opäť potvrdí. A, žiaľ, nemýlila som sa. Diagnostikovali mi rakovinu prsníka, podstúpila som operáciu, chemoterapie aj ožiare a teraz pokračujem v hormonálnej liečbe. Už to pre mňa však bolo iné. Nemyslela som na to, že zomriem. Dala som sa do rúk veľmi dobrých odborníkov a verila som, že to dobre dopadne. Nevymýšľala som,“ pokračuje Soňa.
Soňa o svoje zdravie dbá celý život. Nikdy preto nezanedbávala samovyšetrenie prsníkov, sonografiu ani mamografiu. Uvedomuje si, že je veľmi podstatné, aby o týchto preventívnych vyšetreniach ženy vedeli čo najviac, aby ich pravidelne podstupovali a hlavne, aby sa nebáli vyhľadať lekára v prípade, že objavia niečo, čo sa im nezdá v poriadku.
„Strach je veľmi zlý radca. Myslím si, že keď už žena spozoruje na prsníku hocijaké zmeny, nie je nad čím rozmýšľať a treba vyhľadať lekára. Žijeme v 21. storočí, máme skvelé prístroje, veľké onkologické pracoviská, neviem pochopiť a je mi veľmi ľúto, že niektoré ženy nie sú schopné stráviť 20 minút, ktoré im môžu zachrániť život, u doktora. To sa týka tak prevencie, ako aj situácií, keď si žena nahmatá napríklad hrčku. Vtedy rozhodne nie je prečo čakať a treba vyhľadať lekára,“ apeluje na všetky ženy Soňa.
Dôvera je základ liečby
Okrem psychického nastavenia a podpory okolia je podľa Soni pri ochorení ako rakovina najdôležitejšia dôvera v lekára. Pacientka podľa nej musí byť presvedčená o tom, že jej liečba naozaj pomôže.
„Musí tam byť 1000% viera, že tá liečba je stanovená dobre. Ja sama som človek, ktorý počúva lekárov, pretože oni sú tí odborníci. Iná možnosť pre mňa ani nie je. Viera v Boha a počúvať lekárov, to je pre mňa základ úspešnej liečby. Za celý svoj život som našťastie nemala osobne zlú skúsenosť so žiadnym doktorom. Práve naopak, okrem kvalitnej starostlivosti, ktorú dostávam, ma vždy poteší, keď čakám na onkológii a lekári sa pri nás len tak pristavia a opýtajú sa, ako sa máme, ako sa cítime. Aj môj onkológ mi vždy povie: “Som veľmi šťastný, že som vám nič nenašiel.“ Napriek tomu, že toho majú veľa, neberú nás len ako kusy,“ dodáva pacientka s tým, že by sa ženy nemali báť alebo hanbiť vyhľadať akúkoľvek lekársku pomoc, pretože je to to najpodstatnejšie, čo by mali urobiť v prípade pocitu, že niečo nie je v poriadku.
Súperíme s tým, že ľudia majú veľké množstvo nepravdivých informácií – varuje klinická onkologička
Dôležitosť dôvery vo vzťahu lekár-pacient vyzdvihla aj primárka oddelenia klinickej onkológie v michalovskej nemocnici Lenka Rušinová. Pacientka podľa nej musí veriť tomu, že je naozaj v dobrých rukách, aby sa mohla plne odovzdať liečbe, ktorú vedie multidisciplinárny tím odborníkov.
„Veľa žien si v prípade stanovenia diagnózy rakoviny prsníka začne informácie okamžite vyhľadávať z rôznych zdrojov na internete, a tie väčšinou nemusia byť pravdivé. Liečba je pre každú ženu vysoko individualizovaná a informácie, ktoré sa dočíta, nemusia byť pravdivé a valídne konkrétne pre ňu. Je dôležité, aby v tomto dôverovala tímu, ktorý sa o ňu stará, pretože sú to odborníci,“ hovorí primárka klinickej onkológie Lenka Rušinová.
Liečba rakoviny prsníka sa celosvetovo riadi rovnakými odporúčaniami, čo znamená, že v každej krajine postupujú lekári približne rovnako. Preto sú aj na Slovensku erudovaní odborníci, ktorí držia trendy so svetom a každej žene vedia liečbu nastaviť individuálne a konkrétne.
„Práve v odboroch, ktoré sa zaoberajú liečbou rakoviny, je veľmi dôležitý aj empatický prístup lekára. Pretože sú to ženy, ktoré žijú svoje životy, starajú sa o svoje deti, vnúčatá, chodia do práce… A v momente, kedy im lekár oznámi diagnózu rakoviny prsníka sa im zrúti svet. Pacientka vtedy potrebuje cítiť, že to pre lekára nie je len ďalší prípad, ale že sa v ten moment zaujíma práve o ňu, venuje jej svoju pozornosť, odpovedá na otázky a pomôže jej ťažkú situáciu spracovať. Onkológii sa primárne venujú lekári, ktorí sú dostatočne empatickí na to, aby vedeli pochopiť, v akej situácii sa pacienti ocitli a ako to môžu vnímať,“ vysvetľuje primárka.
Dodáva, že aj oni, onkológovia, by chceli povzbudiť ženy, aby sa k nim nebáli ísť. Sú to lekári, ktorí s rakovinou prichádzajú do kontaktu každý deň a každý deň sa stretávajú s pacientmi, u ktorých sa, žiaľ, potvrdí táto diagnóza.
„Pre to, aby žena absolvovala celý diagnostický a liečebný postup, je veľmi dôležité, aby lekárovi dôverovala. Potrebuje sa riadiť inštrukciami, ktoré jej dáva, pretože to robí s vedomím dosiahnutia čo najlepšieho výsledku pre pacientku. Cieľom onkológov je pacientov vyliečiť. Vždy robíme všetko preto, aby sme ženu s diagnostikovanou rakovinou prsníka vrátili späť do života,“ dodáva na záver primárka Rušinová.
