Medicína ho najprv vôbec nelákala, videl sa skôr v športe. Všetko sa zmenilo v maturitnom ročníku a dnes je primárom chirurgicko-urologického oddelenia v Nemocnici v Galante. Prečítajte si rozhovor s MUDr. Ondrejom Hajdúkom, primárom chirurgicko-urologického oddelenia v Nemocnici Svet zdravia Galanta, ktorý poskytol Zdravotníckym novinám.
Čo vás inšpirovalo na štúdium medicíny?
Na medicínu ma dlho lámali. V rodine sme síce mali lekárku, moju tetu, ale medicína mi veľmi nevoňala. Skôr som sa videl v športe. Definitívne rozhodnutie padlo v poslednom maturitnom ročníku na gymnáziu, keď mi zomrel otec. Dlhý čas strávil v nemocnici a vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Neboli to silácke reči typu „ja tú chorobu zvládnem, vymyslím liek“, ale vtedy som sa rozhodol, že pôjdem na medicínu.
A prečo práve urológia?
Urológia ma oslovila tým, že ide o komplexný odbor, je tam zo všetkého niečo, či už otvorená operatíva, endoskopia, je tam aj ambulantná prax. Je to „relatívne“ užší odbor, aj keď v súčasnosti sa ani v urológii nedajú poznatky obsiahnuť komplexne, takže dochádza k špecializáciám. Jednoducho ma oslovila kombinácia endoskopie, otvorenej operatívy a miniinvazívnych zákrokov.
Tento rok máme rok prevencie. Chodievajú pacienti na preventívne prehliadky?
Postupne, pomalými krokmi sa to zlepšuje, ale stále vidím rezervy. Malú nevedomosť vidieť aj na strane lekárskej obce, keď odosielajú na preventívnu prehliadku aj pacientov, ktorí majú 30 rokov. Mladšia generácia je na tom lepšie, osveta je zrejme na vyššej úrovni ako u starších pacientov, ktorí si hovoria, že nikam nejdú, pretože ich nič nebolí. Prevencia však nie je o tom. Prevenciou vždy nezabránime vzniku ochorenia, ale vieme nájsť včasné štádiá, a tým aj riešiteľné štádiá.
Máte pacientov len mužov?
Spektrum je široké, od detí cez mužov až po ženy. Keď treba, tak vyšetrujeme aj novorodencov.
Ako má postupovať pacient, ak chce absolvovať preventívnu prehliadku?
Preventívna prehliadka u mužov je zameraná na karcinóm prostaty, sú jasne dané kritériá, ktorí pacienti a kedy ju majú absolvovať, či je tam rodinná záťaž, či je v pokrvnom príbuzenstve, či bol karcinóm prostaty u jedného, alebo u viacerých. Absolvovať by ju mal každý muž po päťdesiatke, pri rodinnej anamnéze od 40. roku. Štandardne vypíše obvodný lekár odporúčanie a práve tu vidím deficit. Nechcem sa navážať do všeobecných lekárov, ale z môjho pohľadu by to bolo potrebné zlepšiť.
U pacientov možno niekedy prevláda aj strach, preto sa vyšetreniu vyhýbajú. Čo všetko ich čaká na preventívnej prehliadke?
U pacienta zhodnotíme dokumentáciu, rozoberieme rodinnú, prípadne liekovú anamnézu, zistíme, či má nejaké problémy. Nasleduje klinické vyšetrenie, kompletne vyšetríme prirodzenie, na záver vyšetrujeme pacienta cez konečník, zhodnotíme prostatu, všetky potrebné parametre, ktoré treba, teda veľkosť, či je elastická, či je fixovaná, či tam niečo nachádzame, alebo nie. Doplníme to ultrazvukovým vyšetrením, kde zhodnotíme obličky, močový mechúr, prostatu.
Ak nájdeme nejaké anomálie, vieme priebežne pozrieť pečeň, žlčník aj ostatné vnútorné orgány. Okrem toho vyšetríme moč, odoberieme krv vrátane prostatického špecifického antigénu, u mužov štandardne odoberáme aj kreatinín.
Pri preventívnych prehliadkach tiež zhodnocujeme, či majú pacienti problémy s močením. V prípade, že nájdeme niečo podozrivé, pri ďalšej kontrole, keď už máme k dispozícii výsledky, môžeme pacienta poslať napríklad na uroflowmetriu. Pacient sa vymočí do jedného prístroja, pričom zhodnotíme prietok moču a následne na základe týchto vyšetrení zhodnotíme, či pacient potrebuje liečbu, či ho treba skontrolovať častejšie, alebo stačí o dva či tri roky.
V prípade, že sa potvrdí karcinóm prostaty, aké sú možnosti liečby?
Pri diagnóze karcinómu prostaty je dôležité, aby prišiel pacient včas. Nasleduje odber histológie, ktorý štandardne vykonávame pod ultrazvukovou kontrolou. Ak ide o lokalizované ochorenie, kde je postihnutá len prostata, jednou možnosťou je operácia, či už klasická, otvorená, laparoskopická, alebo roboticky asistovaná. Ďalšou možnosťou je ožiarenie. Môže byť vonkajšie, prípadne aplikácia tzv. „zŕn“ alebo kombinácia ožiarenia.
Všetko to závisí od typu. Ak sa pacient operuje, tak podľa operačného nálezu, a tiež, či sú tam metastázy, alebo nie. To sa však už bavíme o neskorých štádiách. Existuje tiež možnosť tzv. aktívneho sledovania.
Čo to znamená?
Ak by sa našiel nádor, ktorý je biologicky priaznivý, ktorý má nízke PSA (prostatický špecifický antigén) a je tam nízke riziko progresie nádoru, existuje tzv. oddialená liečba alebo aktívne sledovanie pacienta. U pacienta sa monitoruje PSA a raz ročne sa robí biopsia. Medzi pacientmi to však nie je príliš populárne.
Prečo?
Keď sa človek nad tým zamyslí, je to psychicky dosť náročné, každé tri mesiace čakáte, aký bude výsledok, či bude vyšší, alebo nižší. Je to vhodné nielen pre histologické typy nádorov, ale zároveň aj pacient musí byť na to pripravený, a nie sa vnútorne zožierať, aké budú výsledky.
Mávate prípady s pozitívnou rodinnou anamnézou?
Áno, sú. Preto je dôležité pri preventívnych prehliadkach zhodnotiť aj rodinnú anamnézu. Sú aj výnimky, ktoré sa vymykajú aj guidelinom. Mali sme napríklad pacienta, ktorý mal metastázujúci karcinóm prostaty, pričom v čase diagnózy mal metastázy už v kostiach a nemal ani 40 rokov. Je tam genetická závislosť a aj otec, aj strýko tohto pacienta mali karcinóm prostaty. V týchto prípadoch treba brať na tieto veci zreteľ. Bohužiaľ sa stretávame aj s takýmito prípadmi.
Je nejaká krajina, ktorá je v urológii či v terapii karcinómu prostaty najďalej?
Na jasnú odpoveď by som potreboval vedieť jednotlivé štatistiky, vedieť, koľko percent mužskej populácie chodí na preventívne prehliadky, aká je záchytnosť. Poznáme štatistiky týkajúce sa incidencie, teda výskytu ochorenia, tiež mortality, teda úmrtnosti. A čo sa týka postupu liečby, na Slovensku sa snažíme dodržiavať európske guideliny. Vypichnúť však len jednu krajinu by som nevedel.
Medicína dnes nie je len otázka chcenia, ale je to aj otázka financií, koľko do toho investujeme, toľko vieme poskytnúť. Nie je to len o tom, že vieme alebo chceme. Už len keď porovnáme počet prístrojov da Vinci – na Slovensku máme jeden, v Česku ich majú 9 alebo 12. Napríklad v Prahe majú da Vinci tretej generácie, ale v Banskej Bystrici, kde je náš jediný na Slovensku, je prvej generácie.
Celý článok si môžete prečítať na webe Zdravotníckych novín.
