Svidnícka nemocnica oslavuje 75. výročie

Svidnícka nemocnica sa o svojich pacientov stará už 75 rokov. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1945 a o dva roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. 50 lôžok a 12 pracovníkov, tak vyzerali začiatky v nemocnici, ktorá je v súčasnosti už 10 rokov pevnou súčasťou siete ProCare a Svet zdravia. Dnes v nemocnici pracuje viac ako 400 zamestnancov, ktorí sa profesionálne a s láskou starajú o všetkých pacientov. Pri príležitosti oslavy 75. výročia nemocnica ocenila 26 bývalých aj súčasných výnimočných zamestnancov, ktorí sú jej verní už niekoľko desiatok rokov.

„Tak ako si tento rok svidnícka nemocnica pripomína svoje 75. výročie, tak si naša sieť Svet zdravia pripomína svoje 10. výročie a táto nemocnica je jej súčasťou celých 10 rokov. Veľmi ma teší, že môžeme a vieme potvrdiť našu ambíciu svidnícku nemocnicu naďalej prevádzkovať a rozvíjať. Nepochybujem o tom, že si zastane svoje miesto aj v budúcnosti, pretože obyvatelia tohto regiónu budú vždy potrebovať nemocnicu, ktorá bude pružne reagovať na ich zdravotné problémy,“ uviedol Radoslav Čuha, generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia. Svidnícka nemocnica ako jedna z prvých v sieti otvorila multiodborové oddelenie anestéziológie a intenzívnej starostlivosti. Neskôr vznikla psychiatrická liečebňa a nové lôžkové oddelenie rehabilitácie. Ďalšie oddelenia boli zrekonštruované, technicky modernizované a vďaka kvalitnému medicínskemu tímu napredovali aj po kvalitatívnej stránke.  „Naša nemocnica sa za posledné roky stabilizovala a po medicínsko-prevádzkovej stránke sa výrazným spôsobom posunula vpred. Som vďačný všetkým svojim kolegom, ktorí vykonávajú svoje poslanie práve v mene svidníckej nemocnice. O svojich pacientov sa starajú profesionálne a najmä s láskou a ja som na všetkých patrične hrdý. Nemocnici do ďalších rokov prajem najmä veľa spokojných a vyliečených pacientov, pretože jej zamestnanci robia všetko preto, aby sa kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti naďalej zvyšovala,“ povedal Slavko Rodák, riaditeľ nemocnice Svet zdravia Svidník. Len za minulý pandemický rok v nemocnici ambulantne ošetrili približne 31-tisíc pacientov, hospitalizovali 5340 pacientov a vykonali 465 operácií. Svoje nezastupiteľné miesto v regióne si nemocnica zastala aj počas pandémie COVID-19. V najťažšom období v nej bolo denne hospitalizovaných 50 pacientov s koronavírusom a plne obsadených bolo aj šesť umelých pľúcnych ventilácií. Napriek vyčerpanosti sa zamestnanci zomkli a príkladne zvládali aj ďalšie činnosti ako bolo testovanie či očkovanie.    Zachrániť sa im podarilo aj pacientku Máriu z Martina  Pacientku Máriu ešte v decembri prijali na COVID oddelenie Univerzitnej nemocnice v Martine pre zhoršujúcu sa dýchavicu. Napriek tomu, že ju napojili na vysokoprietokový kyslík, jej stav sa zhoršil a bola potrebná intubácia s následným napojením na umelú pľúcnu ventiláciu. Vzhľadom na kapacitnú vyťaženosť UPV lôžok sa dohodli na preklade pacientky na oddelenie OAIM svidníckej nemocnice, kde bola prijatá s ťažkým zápalom pľúc za účelom umelej pľúcnej ventilácie, monitoringu a ďalšej terapie. O tri dni neskôr pacientku extubovali a po zlepšení klinického stavu ju po ďalších šiestich dňoch mohli previesť na Kliniku pneumológie a ftiziológie Univerzitnej nemocnice v Martine, aby pokračovala v liečbe. „Stretla som tu obetavých lekárov na čele s pani primárkou. Vždy, keď som otvorila oči, všetci tam boli. Nesmierne im ďakujem za to, že ma prinavrátili do života a tiež za starostlivosť a lásku, s ktorou ma liečili,“ povedala pacientka Mária.  Práve pandémia potvrdila dôležitý význam regionálnych nemocníc v celonárodnom systéme ústrednej zdravotnej starostlivosti. „Chcem sa všetkým zamestnanom nemocnice poďakovať za ich prácu, ktorá najmä v posledných dvoch rokoch nebola vôbec jednoduchá. Ďakujem im za to, že sa starajú  o našich pacientov, a že vďaka nim naše rodiny dostávajú zdravotnú starostlivosť v najväčšej možnej kvalite. Táto nemocnica má bezpochyby svoju budúcnosť. Preto verím, že spolu budeme oslavovať aj jej 100. výročie,“ uviedol Vladimír Lengvarský, Minister zdravotníctva Slovenskej republiky.   Ocenili dlhoročných zamestnancov a privítali vzácnych hostí  Nemocnica je stabilným zamestnávateľom pre viac ako 400 ľudí. Pri príležitosti oslavy 75. výročia ocenili 26 bývalých aj súčasných výnimočných zamestnancov, ktorí sú jej verní už niekoľko desiatok rokov. Slávnostnej akadémie sa zúčastnili aj ďalší významní hostia. Nechýbali medzi nimi pravnuk zakladateľa svidníckej nemocnice armádneho generála Ludvíka Svobodu Miroslav Klusák, či syn prvého svidníckeho lekára Mirona Pribulu Teodor Pribula. „Vzťah, ktorý majú miestny obyvatelia k odkazu pradeda si veľmi vážime a je pre nás obrovským záväzkom. Ludvík Svoboda zažil tento kraj hneď po vojne. Na vlastné oči tak videl obrovské utrpenie, ktorým si tu ľudia prešli. Pravidelne sa sem preto vracal kontrolovať, ako armáda pomáha v obnove vojnou zničeného kraja, ale taktiež sem často chodil, pretože sa tu spriatelil s mnohými ľuďmi, ktorí mu spolu s touto oblasťou tak veľmi prirástli k srdcu,“ povedal Miroslav Klusák, pravnuk armádneho generála Ludvíka Svobodu, zakladateľa svidníckej nemocnice.    50 lôžok a 12 pracovníkov, tak vyzerali začiatky v nemocnici Po odchode oslobodzujúcich vojsk a skončení 2. svetovej vojny bol región pod Duklou zničený. Na mínových poliach zahynulo mnoho ľudí, iní ostali bez domovov, chýbala infraštruktúra. Prvým lekárom, ktorý prišiel do Svidníka bol Miron  Pribula, rodák z ned’alekého Vyšného Orlíka. S mladíckym elánom sa pustil do riešenia veľmi nepriaznivej  zdravotnej situácie. Svidnícky okres mal vtedy 18 000 obyvateľov, pričom on bol na tento počet jediný  lekár. Jeho pracovné podmienky boli veľmi skromné, k dispozícii mal  len dve miestnosti, ktoré slúžili ako vyšetrovňa, preväzovňa a výdajňa liekov. Zlý zdravotný stav  obyvateľstva a veľa úrazov po výbuchu mín si vyžadovalo zriadenie nemocničného chirurgického lôžkového zariadenia. Z tohto dôvodu sa Okresný národný výbor vo Svidníku obrátil na vtedajšieho ministra obrany generála Ludvíka Svobodu, ktorý tento kraj poznal z duklianskych bojov a požiadali ho o pomoc pri riešení mimoriadne zlej zdravotnej situácie obyvateľstva. Na podnet L. Svobodu  na prelome rokov 1945 a 1946  začali československí vojaci s výstavbou barakovej nemocnice. V lete 1946 takmer hotovú drevenú konštrukciu  zničil výbuch mín, takže nemocnicu nemohli odovzdať do užívania. Po obnove ju nakoniec začali využívať 2. februára 1947. Baraková nemocnica mala 50 lôžok a 12 pracovníkov. Skladala sa z operačnej sály, laboratória, kuchyne, práčovne, röntgenu. Elektrický prúd  sa vyrábal motorovým agregátom. Svojmu účelu slúžila až do roku 1960. Neskôr, v 70-tych rokoch, sa generál Ludvík Svoboda ako prezident maximálnou mierou pričinil o vybudovanie novej modernej nemocnice, ktorá až do dnešného dňa slúži pacientom a nesie jeho meno – Nemocnica armádneho generála Ludvíka Svobodu vo Svidníku.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•