Ramenný kĺb – anatómia a funkcia

Ramenný kĺb je guľový kĺb, ktorý umožňuje veľmi široký rozsah pohybu a je najpohyblivejším kĺbom v ľudskom tele. Skladá sa z týchto hlavných štruktúr:

1. Kosti ramena

• Lopatka (scapula) s kĺbovou jamkou, ktorá tvorí základňu pre spojenie s hlavicou ramennej kosti.
• Ramenná kosť (humerus) s hlavicou, ktorá zapadá do jamky lopatky.
• Kľúčna kosť (clavicula) , ktorá nepriamo stabilizuje ramenný kĺb cez spojenie so sternom a lopatkou

2. Kĺbové plochy a chrupavka

• Kĺbové plochy ramena sú pokryté hyalínovou chrupavkou, ktorá znižuje trenie a absorbuje nárazy.
• Kĺbová obrúbka / kruh fibróznej chrupavky (labrum glenoidale): je to fibrochrupavkovitý prstenec, ktorý rozširuje kĺbovú jamku a stabilizuje hlavicu ramennej kosti

3. Kĺbová kapsula a väzy

• Kĺbová kapsula (capsula articularis): pružná a tenká, umožňuje veľký rozsah pohybu, no zároveň stabilizuje ramenný kĺb.
• Väzy ramena (ligamenta): stabilizujú kĺb a obmedzujú nadmerné pohyby.

4. Svaly a rotátorová manžeta

Rotátorová manžeta je skupina štyroch svalov, ktoré stabilizujú ramenný kĺb a umožňujú pohyby ramena a jeho rotáciu. Za stabilizáciou ramena a dvíhanie paže su zodpovedné aj deltoidny sval a biceps branchii.

5. Synoviálna tekutina a burzy

• Synoviálna tekutina: znižuje trenie medzi kĺbovými plochami.
• Burzy (vačky): Malé vačky naplnené tekutinou, ktoré znižujú trenie medzi svalmi, šľachami a kosťami (napr. bursa subacromialis).

6. Nervy a krvné zásobenie

• Nervy: plexus brachialis (napr. nervus axillaris, nervus suprascapularis).
• Cievy: Arteria axillaris a jej vetvy (napr. arteria circumflexa humeri).

Ramenný kĺb je pre unikátnu schopnosť veľkého rozsahu hybnosti a zároveň stability, jedným z najzraniteľnejších kĺbov. Chronická bolesť ramena s obmedzením hybnosti – impingement syndróm, nestabilita či poškodenie rotátorovej manžety može vzniknúť z viacerých príčin. Najčastejšie ide o uraz ramena, degeneratívne zmeny alebo vrodene zmeny.

Lieky na bolesť ramena

Bolesť ramena je možné tlmiť rôznymi spôsobmi. Ak bolesť ramena pretrváva dlhšie ako 2 týždne alebo sa zhoršuje, odporúča sa konzultácia s lekárom, aby sa určila presná príčina a správna liečba.
Na liečenie bolesti ramena sa okrem okamžitých teplých alebo studených obkladov, ktoré môžu pomôcť zmierniť bolesť a opuch, používajú aj liečivá.

Voľnopredajné lieky:

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): ako ibuprofen (Ibalgin, Brufen) alebo naproxen (Nalgesin), ktoré pomáhajú zmierniť bolesť a zápal.

Topické krémy a gély a kortikosteoidy:

Topické krémy a gély: gély a krémy s ibuprofenom alebo diklofenakom (Voltaren, Olfen), ktoré sa aplikujú priamo na postihnuté miesto.
Svalové relaxanciá: ak je bolesť ramne spojená s napätím svalov, lekár môže predpísať svalové relaxanciá ako myorelaxanty.
Kortikosteroidy: Pri silnom zápale ramena môže byť predpísaná injekcia kortikosteroidov priamo do ramena.

Bolesť ramena a rehabilitácia

Fyzioterapia alebo rehabilitácia môžu byť účinné pri liečbe bolesti spôsobenej preťažením alebo zranením ramenných svalov. Fyzioterapia môže byť veľmi účinná pri liečbe bolesti ramien, pretože rieši nielen príznaky, ale aj hlavné príčiny bolesti. Najčastejšími príčinami preťaženia a následnej bolesti ramena môžu byť oslabenie svalov, nesprávne držanie tela, čo má za následok zníženie rozsahu pohybu ramena a zvýšenie napätia svalov. Fyzioterapia je zároveň kľúčovou súčasťou dlhodobého zvládania bolesti ramena a zotavenia po zranení, tiež po operácii ramena a pomáha predchádzať ďalšiemu zraneniu v oblasti ramenného kĺbu.

Najčastejšie príznaky zamrznutého ramena (adhézna kapsulitída) zahŕňajú: bolesť v ramene, obmedzený rozsah pohyby, bolesť pri pohybe, nočné bolesti a prebúdzanie sa na bolesť v ramene.

Dlhodobú bolesť ramena je dôležité konzultovať s lekárom, ktorý vykoná fyzické vyšetrenie a prípadne ďalšie testy, aby stanovil správnu diagnózu a navrhol vhodnú liečbu.

Zamrznute rameno sa vyskytuje, keď sa tkanivá okolo ramenného kĺbu zahustia a stiahnu a tým vnikne obmedzenie  pohybu v ramennom kĺbe, ktoré spôsobuje bolesť.

Prečo vniká zamrznuté rameno

• syndróm zamrznutého ramena sa najčastejšie vyskytuje u ľudí, ktorí dlhodobo obmedzili pohyb ramena v dôsledku zranenia (napríklad zranenie svalov a šliach totátorovej manžety, ktoré stabilizujú rameno), operácie, alebo po zlomeninách, ktoré môžu obmedziť pohyb ramena, čo môže viesť k jeho stuhnutiu
• stavy ako reumatoidná artritída alebo iné autoimunitné ochorenia môžu vyvolať zápal v ramennom kĺbe, čo zvyšuje riziko vzniku syndrómu zamrznutého ramena
• za syndrómom zamrznutého ramena môže byt ja dlhodobá psychologická záťaž ako je depresia a stres, rovnako ako i hormonálne zmeny v období menopauzy.

Ako dlho sa lieči zamrznuté rameno

Zamrznute rameno sa zvyčajne rozvíja pomaly v priebehu času a prechádza tromi fázami :

• stuhnutosť v oblasti ramena: 2-9 mesiacov,
• zamrznutie a znemožnenie pohybu v oblasti ramena: 4 -12 mesiacov,
• rozmrazovanie: 5-24 mesiacov

Čím skôr začne liečba zamrznutého ramena, tým je rýchlejšie zotavenie, menej pravdepodobná pracovná neschopnosť, prípadne jej kratšia doba trvania.  U každého pacienta je priebeh syndrómu zamrznutého ramena individuálny, s roznou intenzitou symptomov a každá fáza môže trvať niekoľko mesiacov až rokov.

Ako prebieha liečba syndrómu zamrznutého ramena

Fyzioterapia: je najdôležitejšia časť liečby zamrznutého ramena. Zahŕňa cvičenia na zlepšenie rozsahu pohybu a posilnenie ramenných svalov. Strečingové cvičenia pomáhajú obnoviť pohyblivosť a flexibilitu v oblasti ramena a lopatky.

Lieky proti bolesti: Protizápalové lieky (napr. ibuprofén) na zníženie bolesti a zápalu v ramene.

Teplo a chlad: Striedanie tepla a chladu na zmiernenie bolesti a napätia.

Kortikosteroidné injekcie: Injekcie priamo do ramenného kĺbu môžu znížiť zápal a bolesť, najmä v skorých štádiách.

Manipulácia pod anestéziou: V zriedkavých prípadoch, ak konzervatívna liečba nepomáha, môže lekár uvoľniť rameno manipulačnou terapiou pod celkovou anestéziou, aby obnovil rozsah pohybu.

Artroskopická operácia ramena: Chirurgický zákrok sa používa v závažných prípadoch na odstránenie jazvového tkaniva alebo adhézií v ramennom kĺbe.

Najčastejší úraz ramena je jeho vykĺbenie alebo „luxácia“. Pri vykĺbení ramena dochádza k poškodeniu väziva AC kĺbu /akromioklavikulárneho /. Tieto typy poranení veľmi často vznikajú po páde na lyžiach alebo z bicykla. Najrizikovejším športom je hokej, pretože ramenný kĺb je pri tomto športe extrémne namáhaný a vyskočenie pozorujeme  už u mladých „hokejistov“.

Liečba luxácie ramena sa zameriava na návrat hlavice ramennej kosti do správnej polohy a na prevenciu opakovaného vykĺbenia.

Typy luxácie – vykĺbenia ramena:

• predná luxácia – hlavica ramennej kosti sa vysunie smerom dopredu,
• zadná luxácia – hlavica ramennej kosti sa vysunie smerom dozadu,
• dolná luxácia – hlavica ramennej kosti sa vysunie smerom dole.

Kedy najčastejšie dochádza k zraneniu ramena

K vykĺbeniu ramena dochádza najčastejšie pri páde na natiahnutú ruku, ako nehoda pri športe, náraz alebo zlé pristátie pri skoku. Rovnako aj pri opakovanej záťaži pri športe (plávanie, hádzanie), ktorá môže oslabiť väzy a svaly ramena. Luxácia – vykĺbenie ramena je závažný úraz, ktorý vyžaduje odbornú starostlivosť a následnú rehabilitáciu, aby sa minimalizovalo riziko opakovaných vykĺbení ramena a zabezpečilo plné zotavenie ramenného kĺbu.

Tentitída je akútny zápal šliach rotátorovej manžety, skupiny štyroch svalov a šliach, ktoré obklopujú ramenný kĺb a pomáhajú s jeho pohybom a stabilizáciou.

Tentitídu rotátorovej manžety spôsobujú opakované pohyby nad hlavou, ako je hádzanie alebo plávanie. Táto opakovaná činnosť vedie k bolesti a oslabeniu ramena, k bolesti, zápalu a obmedzenému pohybu. Preťaženie ramena je bežné nie len u športovcov, manuálnych pracovníkov alebo kohokoľvek, kto vykonáva opakované pohyby nad hlavou.

Liečba tendinitídy rotátorovej manžety ramena zahŕňa odpočinok, ľadovanie, protizápalové lieky a fyzioterapiu. V závažných prípadoch môže byť potrebný chirurgický zákrok.

Zápal burzy je zápal mazového vačku ramena, ktoré sa nachádzajú medzi šľachami a kosťami v ramennom kĺbe. Burzitída ramena často sprevádza tendinitídu a vzniká v dôsledku opakovaných pohybov, ktoré dráždia ramenný kĺb.

Burza, ktorá slúži ako vankúš medzi kosťami, svalmi, šľachami a kožou v blízkosti kĺbov. V ramene sa burzy nachádzajú hlavne medzi šľachami rotátorovej manžety a kosťou nad nimi. Ich hlavnou funkciou je zníženie trenia počas pohybu.

Ako vzniká burzitída ramena

Častou príčinou vzniku burzitídy ramena je opakované preťažovanie ramena, napríklad pri športe (plávanie, tenis) alebo pri fyzickej práci (zdvíhanie rúk nad hlavu, práca s náradím).

Zranenie alebo úraz: Náhle zranenie alebo úder do ramena môže spôsobiť zápal burzy.

Starnutie a opotrebovanie kĺbov: S vekom dochádza k prirodzenému opotrebovaniu kĺbov a šliach, čo môže zvýšiť riziko zápalu burzy.

Zápalové ochorenia: Artritída, reumatoidná artritída alebo iné zápalové ochorenia môžu tiež vyvolať burzitídu ramena.

Infekcia: V niektorých zriedkavých prípadoch môže burzitídu spôsobiť infekcia v burze ramena.

Liečba burzitídy ramena

Odpočinok a zníženie aktivity: Obmedzenie pohybov, ktoré spôsobujú bolesť, je dôležité, aby sa burza ramena mohla zahojiť.

Studené obklady: Prikladanie studených obkladov na zníženie opuchu a zápalu.

Protizápalové lieky: Lieky ako ibuprofén alebo naproxén môžu pomôcť zmierniť bolesť a zápal burzy.

Fyzioterapia: Špeciálne cvičenia a strečing môžu zlepšiť pohyblivosť ramena a posilniť svaly okolo ramenného kĺbu.

Kortikosteroidné injekcie: V niektorých prípadoch môže lekár podať kortikosteroidnú injekciu priamo do burzy, aby zmiernil zápal.

Chirurgická liečba (v zriedkavých prípadoch): Ak iné spôsoby liečby zlyhajú, chirurgický zákrok môže byť potrebný na odstránenie zapálenej burzy ramena.

Tento stav nastáva, keď sú šľachy rotátorovej manžety „priškripnuté“ alebo stlačené kosťami v ramene. Bežne sa vyskytuje pri športoch, ako je plávanie alebo tenis, kde sú časté pohyby rúk nad hlavou. Symptómy impingementu ramena zahŕňajú bolesť v prednej a bočnej časti ramena, slabosť a obmedzený pohyb.

Trhlina labra

Labrum je chrupavka, ktorá stabilizuje ramenný kĺb. Opakovaný stres môže spôsobiť trhlinu labra, chrupavkového prstenca, ktorý obklopuje jamku ramenného kĺbu (glenoid),čo vedie k bolesti, praskaniu alebo nestabilite ramena. Konzervatívne metódy liečby trhliny labra ramena zahŕňajú odpočinok, fyzioterapiu a protizápalové lieky. Ak sú symptómy ťažké alebo pretrvávajú, môže byť potrebná artroskopická operácia na opravu trhliny labra a obnovenie stability ramena.

Tendinóza ramena

Tendinóza ramena je chronický stav, pri ktorom šľachy degenerujú v dôsledku preťaženia, čo spôsobuje bolesť, stuhnutosť a obmedzený pohyb. Na rozdiel od tendinitídy rotátorovej manžety, ktorá je akútnym zápalom šliach, tendinóza ramena je dlhodobé poškodenie šliach ramena, spôsobené opakovaným preťažením a mikrotrhlinami. V tomto prípade sa šľachy v okolí ramenného kĺbu stávajú zoslabenými a menej elastickými, čo vedie k bolesti a zníženej funkcii pohybu ramena.

Vrodené zmeny ramenného kĺbu

Do tejto skupiny zaraďujeme pacientov s hypermobilitou a multidirekcionálnou instabilitou ramenného kĺbu /MDI/. Ťažkosti sú neúrazového charakteru. Ide o genetickú „voľnosť“ kĺbneho púzdra a väziva. Vývojové abnormality alebo deformity ramena, ktoré sa vytvárajú už počas vnútromaternicového vývoja môžu ovplyvniť štruktúru a funkciu ramena od narodenia. Tieto zmeny môžu spôsobovať problémy s pohybom, bolesť a zvýšené riziko zranení v ramennom kĺbe. Liečba vrodených zmien ramenného kĺbu závisí od typu a závažnosti deformity. V mnohých prípadoch sa používa konzervatívny prístup, ako sú: fyzioterapia na zlepšenie svalovej sily a rozsahu pohyblivosti, ortopedické pomôcky na stabilizáciu ramena, chirurgická korekcia.

Degeneratívne zmeny – artróza ramenného kĺbu

Postupné degeneratívne /artrotické /- zmeny na chrupavkách a kostiach ramena spôsobujú bolesti, ktoré limitujú hybnosť a silu ramenného kĺbu. Najčastejšie ide o impingement syndróm a AC artrózu, keď dochádza ku vytvoreniu kĺbnych výrastkov a usadením kalcia v šľachách ramena. Artróza ramenného kĺbu je najbežnejšou formou degeneratívneho ochorenia kĺbov a môže postihnúť ramenný kĺb (glenohumerálny kĺb), čo vedie k bolesti, stuhnutiu a zhoršeniu pohyblivosti. Artróza ramena je chronické ochorenie, ktoré postupuje pomaly, ale včasná liečba a starostlivosť môžu významne zmierniť symptómy a zlepšiť kvalitu života.