K očkovaniu proti Covid-19 celkom prirodzene prichádza stále veľa otázok, a veľa otázok si kladie aj odborná verejnosť. Týka sa to jednak nového typu vakcíny – teda mRNA vakcíny, ktorou sa očkuje, ale tiež stratégie očkovania. Rôzne krajiny postupujú rôznymi spôsobmi – čo sa týka prioritizácie alebo intervalu podania vakcíny.
U nás sme sa vybrali cestou uprednostnenia starších vekových skupín, niekde naopak sa snažia zaočkovať ekonomicky aktívnu populáciu. Očkovanie starších, polymorbídnych ľudí prináša prirodzene viacero ďalších otázok. Pritom sa nachádzame uprostred pandémie, prichádzajú nové mutácie a preto aj rozhodnutia, na ktoré by sme si za iných okolností mohli vyhradiť viac času, musíme teraz robiť rýchlo s využitím toho, čo už vieme aj o iných vírusoch a vakcínach.
Očkovanie je dobrovoľné a každý má právo zvážiť, či ho podstúpi. Keďže poznatky a odborné názory sa rýchlo vyvíjajú, treba všetky informácie posudzovať s ohľadom na ich aktuálnosť. Na niekoľko najčastejších otázok odpovedá MUDr. Katarína Varechová, všeobecná lekárka pre dospelých, Nemocnica Svet zdravia Michalovce.
Môžem dať očkovať svojich starých rodičov, ktorí majú viacero chronických ochorení? Je pre nich očkovanie bezpečné?
Téma očkovania v mnohých rodinách rozdeľuje a medzi príbuznými, ktorí by chceli chrániť svojich starších rodičov pred ochorením Covid-19, o ktorom sa toľko zdôrazňuje, že má u nich často fatálny priebeh, vznikajú konflikty.
Keďže očkovanie je dobrovoľné, je dôležité zachovať dôstojnosť staršieho človeka, ktorý ešte o sebe vie rozhodovať sám a nepridávať do vážnej situácie aj osobné spory. Z medicínskeho hľadiska nemá očkovanie proti Covid 19 aktuálne u nás dostupnými mRNA vakcínami kontraindikáciu ani pre vysoký vek a prakticky ani pre žiadne chronické ochorenie. Treba však, aby ochorenia a ich liečba boli stabilizované a existovala aj funkčná rezerva, čo môže posúdiť ošetrujúci lekár, ktorý svojho pacienta pozná najlepšie. Aj starší človek má byť s očkovaním a možnými nežiaducimi účinkami uzrozumený.
Veľmi dôležité je, aby mal na očkovanie nielen doprovod, ale aj následný dohľad v bezprostrednom období po ňom (2-3 dni), kedy by sa mohla prejaviť napríklad horúčka a slabosť.
Vzhľadom na menšiu reaktivitu imunitného systému sa u starších ľudí síce všeobecne po očkovaní nestretávame s búrlivejšími reakciami, treba s nimi však každopádne počítať, starších príbuzných odsledovať, pri horúčke primerane hydratovať a podať lieky na jej zníženie, či proti bolesti.
Ako je to s očkovaním tehotných a dojčiacich žien?
Sú nejaké odporúčania pre ženy, ktoré si plánujú tehotenstvo?
Očkovanie proti Covid-19 mRNA vakcínami nie je určené pre plošné očkovanie tehotných žien, nakoľko nie sú informácie o vplyve očkovania na plod. V špecifických prípadoch, kedy však riziko nákazy môže prevyšovať riziko očkovania, môže žena o očkovanie po porade so svojím gynekológom požiadať – to sa týka napríklad žien zdravotníčok.
Čo sa týka dojčenia, keďže dojčiace ženy neboli zahrnuté v štúdiách, dáta zatiaľ tiež nemáme. Experti z amerického Infant Risk Center uvádzajú, že hoci sa „použitie nových vakcín neskúmalo na dojčiacich ženách“, tak „bude pravdepodobne bezpečné pre dojčiace matky a ich deti“.
Je veľmi malé riziko, že by sa vôbec očkovacia látka, vzhľadom na jej charakter, alebo jej súčasti, dostali do materského mlieka. Ak riziko nákazy prevyšuje riziko plynúce z očkovania, nemalo by byť dojčiacim ženám očkovanie odopierané.
Aj u nás sa preto dalo zaočkovať viacero dojčiacich žien – zdravotníčok. Čo sa týka žien plánujúcich graviditu, keďže ochorenie podobne ako chrípka je pre tehotné rizikové, možno sa dať zaočkovať ešte pred otehotnením. Niekde sa odporúča dodržať interval 1-2 mesiacov od 2. dávky k otehotneniu z hľadiska odoznenia prípadných nežiaducich účinkov a vytvorenia solídnej imunity.
Som onkologický pacient, môžem sa očkovať?
Onkologický pacient je ako rizikový pacient odporúčaný na očkovanie proti Covid 19. Všeobecne však pri onkologických ochoreniach treba vyhodnotiť, či ide o aktívne ochorenie v liečbe, chronické ochorenie po liečbe a celkovú prognózu pacienta.
Zvážiť treba tiež:
- vek,
- kondíciu,
- všeobecné rizikové faktory ako je obezita, diabetes mellitus, hypertenzia, respiračné, kardiálne a renálne choroby.
Počas prebiehajúcej chemoterapie sa očkovanie ani inými vakcínami všeobecne neodporúča. Optimálne je očkovať pred začiatkom liečby alebo po liečbe v určitých intervaloch. Preto je pochopiteľné, že Onkologická spoločnosť vydala svoje krátke stanovisko, v ktorom sa zdôrazňuje úloha onkológa pri zhodnotení a načasovaní očkovania proti Covid-19. Inak povedané, načasovanie a vhodnosť očkovania posúdi onkológ podľa charakteru liečby, prognózy pacienta a pridružených rizík.
Bol som nedávno zaočkovaný proti inému ochoreniu – kedy môžem byť zaočkovaný proti Covid 19?
Vakcínyproti COVID-19 typu mRNA, ktoré sú u nás momentálne dostupné, sú vakcíny neživé. Ak bol niekto očkovaný tiež neživou vakcínou (napríklad vakcína proti chrípke, hepatitíde B – Engerix alebo vakcína proti tetanu – Imovax), treba dodržať odstup 14 dní kvôli odlíšeniu možných nežiaducich reakcií.
Po predchádzajúcom podaní živej vakcíny (napr. BCG vakcína, vakcína proti osýpkam, pásovému oparu) je treba s očkovaním proti Covid-19 počkať 4 týždne.
Po podaní mRNA vakcíny proti Covid 19 (obidvoch dávok) je možné ďalšie iné očkovanie plánovať s odstupom 14 dní.
Po prvej dávke vakcíny som ochorel, kedy môžem dostať druhú dávku?
Odporúčania sa mierne rôznia, ale v prípade ochorenia Covid-19 alebo aj iného horúčkovitého ochorenia treba počkať 14 dní od odoznenia príznakov do podania druhej dávky, prípadne v závislosti od závažnosti priebehu.
Pri bezpríznakovom priebehu Covid 19 by bolo možné skrátiť tento interval na 7 dní od ukončenia karantény. Dôležité je, aby sa druhá dávka podala do intervalu 42 dní po prvej dávke, pretože dovtedy garantuje na základe štúdií účinnosť samotný výrobca.
V prípade, že sa však podanie druhej dávky predsa len oneskorí, nie je nutné začínať očkovania odznova. Teda podá sa len druhá dávka, hneď ako to bude možné.
Treba si dať vyšetriť hladinu protilátok po očkovaní? Ako dlho bude pretrvávať imunita po očkovaní?
Vzhľadom na to, že aktuálne nemáme definovanú ochrannú hladinu protilátok proti ochoreniu Covid-19 a imunitu pri tomto ochorení zabezpečujú nielen protilátky, ale aj imunitné bunky, nevieme urobiť z tohto vyšetrenia záver o dostatočnej alebo nedostatočnej ochrane organizmu pred ochorením.
Navyše, obvykle sú testy založené na protilátkach proti iným proteínom ako je S (spike) proteín, čo znamená, že protilátky proti tomuto proteínu, ktoré sa vytvárajú práve po očkovaní, tieto testy nemusia zachytiť. Test na protilátky po očkovaní teda nie je potrebný. Protilátky časom tiež klesajú, zatiaľ sa predpokladá, že imunita po očkovaní nebude dlhodobá, ale mala by pretrvať niekoľko mesiacov.
Ako je to s očkovaním pacientov s reumatologickými ochoreniami?
Na základe platných odporúčaní MZ SR pacienti so závažnou formou reumatického ochorenia na biologickej liečbe, bez ohľadu na vek, môžu byť vakcinovaní už v piatej fáze a pacienti so stredne závažnou formou reumatického ochorenia, nevyžadujúci biologickú liečbu, v šiestej fáze celonárodného očkovania.
Slovenská reumatologická spoločnosť preto vydala v posledných dňoch svoje stanovisko k očkovaniu proti Covid-19, s prihliadnutím na to, že “k 15.1.2021 nie sú publikované žiadne údaje, ktoré by dokumentovali účinnosť a bezpečnosť rôznych vakcín proti SARS-CoV-2 špeciálne v skupine pacientov so zápalovými reumatickými ochoreniami, resp. u pacientov na imunosupresívnej/imunomodulačnej liečbe.”
Podľa tohto odporúčania pri nových očkovacích látkach je nevyhnutné posúdiť, či pôjde o živé atenuované (oslabené) očkovacie látky, alebo očkovacie látky hodnotené ako neživé.
Pacientom so zápalovými reumatickými ochoreniami a pacientom na imunosupresívnej/imunomodulačnej liečbe majú byť aplikované len očkovacie látky, ktoré sú hodnotené ako neživé. RNA vakcíny – Comirnaty a Moderna, a vakcína Astra Zeneca sú zaradené medzi neživé.
Očkovanie pacientov má byť realizované pokiaľ možno v pokojovom štádiu ochorenia. Zároveň je vhodnejšie podanie vakcín ešte pred začatím imunosupresívnej liečby.
Z bezpečnostného hľadiska treba dať pozor na obe dostupné mRNA vakcíny u pacientov, ktorí mali anafylaktickú reakciu po aplikácii certolizumabu. Ako certolizumab, tak i obe dostupné mRNA vakcíny totiž obsahujú polyetylénglykol (PEG).
Vakcína firmy Astra Zeneca a Oxfordskej univerzity neobsahuje PEG a preto by mohla byť alternatívou pre túto skupinu pacientov.
Keďže v reumatológii existuje mnoho liečebných schém a liečiv, a každý pacient je zároveň jedinečný, je potrebné poradiť sa o vhodnosti a načasovaní očkovania so svojím reumatológom.
Tú to radu pre vás pripravila MUDr. Katarína Varechová, všeobecná lekárka pre dospelých, Nemocnica Svet zdravia Michalovce.
