Štítna žľaza je malý orgán motýlikovitého tvaru umiestnený v oblasti krku blízko hrtana, je zložený z dvoch lalokov a spojený mostíkom (istmom), jej hmotnosť je u dospelého človeka 10 až 20g.
Štítna žľaza je veľmi dôležitá a nevyhnutná pre organizmus
Prostredníctvom hormónov, ktoré produkuje štítna žľaza ovplyvňuje mnoho orgánov a systémov organizmu:
- má metabolický účinok,
- stimuluje rast a vývoj,
- pôsobí na nervový systém, svalstvo,
- ovplyvňuje činnosť srdca,
- ovplyvňuje fertilitu, priebeh gravidity.
Prečo sú dôležité hormóny štítnej žľazy?
Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú spotrebu kyslíka celým organizmom (bazálny metabolizmus) a produkciu tepla. Tiež sú nevyhnutné pre udržanie normálnej reaktivity dýchacích centier na zmeny hladiny kyslíka v krvnom obehu. Zúčastňujú sa v procesoch krvotvorby – zvýšená spotreba kyslíka v tkanivách pri zvýšenej hladine hormónov štítnej žľazy stimuluje krvotvorbu. Štítnožľazové hormóny zvyšujú metabolický obrat kostí.
Reguláciu činnosti štítnej žľazy zabezpečuje riadiaci hormón produkovaný z podmozgovej žľazy (hypofýzy) – TSH (tyreotropný hormón). V prípade nedostatku alebo nadbytku hormónov štítnej žľazy dochádza k poruche mnohých metabolických pochodov, čo má za následok ovplyvnenie celkového stavu človeka.
Oba laloky štítnej žľazy priliehajú na priedušnicu (tracheu). V štítnej žľaze sa uskutočňuje proces tvorby hormónov štítnej žľazy – tyroxínu – T4, trijódtyronínu –T3 a v zanedbateľnom množstve metabolicky neúčinného reverzného trijódtyronínu – rT3. V prípade nedostatku alebo nadbytku hormónov štítnej žľazy dochádza k poruche mnohých metabolických pochodov, čo má za následok ovplyvnenie celkového stavu človeka.
Aké najčastejšie prejavy signalizujú problémy so štítnou žľazou?
Prevažná väčšina ochorení štítnej žľazy sa prejavuje jej zväčšením – strumou. Pod pojmom struma rozumieme akékoľvek patologické zväčšenie štítnej žľazy, ktoré môže byť spôsobené rôznymi chorobnými procesmi. Pojem struma nič nehovorí o funkčnom stave štítnej žľazy ani o procese, ktorý ju spôsobil.
V minulosti, v časoch endemickej strumy, ktorá je spôsobená faktormi vonkajšieho prostredia, pričom najdôležitejšiu úlohu hrá deficit jódu, bolo ochorenie štítnej žľazy spôsobené jej niekoľkonásobným zväčšením viditeľným na prvý pohľad. Vďaka jódovej profylaxii kuchynskej soli na Slovensku od roku 1951 (legislatívne uzákonené od r. 1966) už dnes obrovské viditeľné zväčšenia štítnej žľazy sú raritné. Týmto profylaktickým opatrením už po 20-ročnom trvaní jódovej profylaxie sa dosiahli významné úspechy v zmenšení objemov štítnej žľazy, rovnako vymizol endemický kretenizmus (vývojová porucha z nedostatočnej zníženej funkcie štítnej žľazy z franc. slova crétin – slabomyseľný).
Medzinárodná štúdia organizovaná pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie, UNICEF a ICCIDD (International Council for Control of Iodine deficiency Disorders) v rokoch 94/95 minulého storočia potvrdila, že jódová profylaxia na Slovensku patrí medzi najúčinnejšie v Európe a vo svete.
Mnohé príznaky ochorení štítnej žľazy vznikajú postupne
Pacient im nevenuje hneď pozornosť, najčastejšie ide o:
- zvýšenú únavu,
- nevýkonnosť,
- búšenie srdca,
- vypadávanie vlasov,
- potenie,
- poruchy spánku,
- opuchy dolných končatín,
- ťažkosti so stolicou (hnačky, obstipácia),
- zmenu telesnej hmotnosti.
Najčastejšie tieto príznaky pripisujeme často stresu, zvýšenej záťaži organizmu alebo inému ochoreniu, na ktoré sa lieči.
Pacient venuje viac pozornosti možnému problému so štítnou žľazou vtedy, keď si nahmatá v oblasti krku uzlík alebo pociťuje bolestivosť v tejto oblasti. Na druhej strane, aj keď má pacient niektorý z týchto príznakov, nemusí vždy ísť o ochorenie štítnej žľazy, lebo tieto ťažkosti môžu byť aj pri iných ochoreniach nielen endokrinných, ale vždy je potrebné to vylúčiť.
Koľko percent Slovákov má odhadom nejakú poruchu funkcie štítnej žľazy?
Ochorenia štítnej žľazy patria medzi najčastejšie ochorenia endokrinného systému a postihujú 10-15% dospelej populácie (vrátanie bezpríznakových foriem). Chorobami štítnej žľazy trpí vo svete 300 miliónov ľudí, výrazne častejšie sú postihnuté ženy, a to až osemkrát častejšie ako muži.
Všeobecne známy fakt o výrazne vyššom výskyte týchto ochorení u žien bol overovaný viacerými experimentálnymi štúdiami na zvieratách a viedol k úvahám o ochrannom význame testosterónu a predisponujúcom vplyve estrogénov, ale u človeka takáto jednoduchá predstava nebola jednoznačne potvrdená (štúdie u transexuálov z muža na ženu, po kastrácii a dlhodobej aplikácii estrogénov to nepotvrdili).
Pacienti s ochorením štítnej žľazy predstavujú približne 70-80 percent pacientov v ambulancii endokrinológa.
