Obojstranná výmena kolenných kĺbov
Dr. Petrík, prečo ste sa rozhodli pre obojstrannú výmenu kolenných kĺbov?
Hlavným dôvodom prečo sme sa rozhodli pre tento typ operácie bol práve RTG a klinicky nález na oboch kolenách, kedy by jednostranná náhrada kolenného kĺbu znamenala pre pacienta výrazne sťaženú pooperačnú rehabilitáciu. Pacient pre tento typ operácie spĺňal podmienky nielen z ortopedického hľadiska, ale aj z hľadiska OAIM lekára, keďže sa jednalo o pacienta, ktorý bol biologicky mladý a neliečený na výraznejšie pridružené ochorenia.
Čo bolo na tejto operácií kolena výnimočné?
Obojstranná TEP kolien (Pozn.: náhrada kolenných kĺbov) nie je nejako zvlášť výnimočná operácia, no v tomto prípade išlo skôr o spôsob jej prevedenia. Operačný zákrok prebiehal súčasne na oboch kolenách s dvomi operatérmi (Pozn.: primár ortopedického oddelenia MUDr. Martin Žofčák a ortopéd MUDr. Jozef Petrík). Tento spôsob prevedenia operácie priniesol výrazné skrátenie operačného času (75 minút). Dôležitú rolu zohrala spolupráca s OAIM oddelením (spôsob zvolenej anestézie a periférnych nervových blokád), vďaka čomu pacient lepšie toleroval skoré pooperačne obdobie spojene s rýchlejšou rehabilitáciou a minimalizáciou pooperačnej bolesti.
„Bola to operácia pred ktorou sme mali zdravý rešpekt, ale aj sa na ňu tešili. No viac sa tešíme z jej výsledku. Osobne sa v živote riadim podľa nasledovného vzorcu úspechu a to menej sľubovať, viac plniť,“ uviedol MUDr. Jozef Petrík, ortopéd Nemocnice Penta Hospitals Michalovce.
Ako prebieha príprava na operáciu / totálnu endoprotézu kolena?
Príprava na TEP zahrňuje dôkladné vyšetrenie pacienta nielen ortopédom, ale aj OAIM lekárom. Je nevyhnutné zabezpečenie potrebného inštrumentária (pozn.: všetky inštrumenty potrebné k operácií museli byť v tomto prípade na operačnej sále zdvojené), nácvik samotnej operácie a dôkladnú edukáciu celého tímu. Vyžaduje si to vysokú odbornosť operatérov, spoluprácu so sestrami na operačnej sále a personálu na OAIM oddelení. V neposlednom rade starostlivosť rehabilitačných sestier a trpezlivosť pacienta. Pri tomto spôsobe prevedenia operácie je pre pacienta náročnejšie aj to, že sa zveruje do rúk nie jednému, ale rovno dvom operatérom súčasne.
Pooperačné zotavenia a rehabilitácia
P. Katarína, popíšte nám pooperačný proces z pohľadu rehabilitácie.
Pacient bol po operácií dva dni na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde sme začali s ľahšími cvikmi ako sú napríklad cievna gymnastika. Na tretí deň bol pacient prevezený na oddelenie, kde pokračoval proces rehabilitácie a p. Marián sa po prvýkrát postavil na nohy. Na štvrtý deň sme prešli k samotnej chôdzi za pomoci G-aparátu (Pozn.: chodítko s podpazušnými podperami). O niekoľko dní nasledoval prechod na chôdzu za pomoci francúzskych bariel. Súčasťou celého procesu bolo samozrejme aj používanie rehabilitačných prístrojov na chladenie, kompresiu, zmiernenie opuchu a využite motodlahy (pozn.: motodlaha je motorizované zariadenie pre kontinuálne pasívny pohyb kolenného kĺbu a bedrového kĺbu).
Rehabilitácia po operácii kolena
p. Marián ako sa aktuálne cítite a ako si spomínate na celý proces liečby?
Momentálne sa cítim veľmi dobre, zvládam chôdzu bez oporných palíc s minimálnymi bolesťami. Začalo to v Michalovciach, keď mi po operácií pomohli hlavne rehabilitačné sestry. Prakticky ihneď po operácií prebiehalo cvičenie a postavili ma na nohy. Venovali sa mi do poslednej chvíle môjho pobytu v tejto nemocnici. Moja rehabilitácia následne pokračovala približne jedenásť dní na rehabilitačnom oddelení v Trebišove. Pamätám si, že najťažšie boli prvé pooperačné dni. Aktuálne už barly nepoužívam a snažím sa chodiť na kratšie trasy bez nich. Rád by som sa aj touto cestou poďakoval celému zdravotníckemu tímu za pomoc a prístup počas celého môjho pobytu.