Zjazdové lyžovanie – najčastejšie športové úrazy
Lyžiarske úrazy sú spomedzi zimných športov najčastejšie a najvážnejšie, potvrdzuje to aj športový traumatológ Sportclinic a líder pre artroskopické výkony v Nemocnici Medissimo MUDr. Ján Grauzel, PhD. „Moderné lyže sú rýchle a lákajú k dynamickej jazde, nie všetci takúto jazdu zvládajú. Navyše, technický sneh je tvrdý a treba na ňom vedieť jazdiť,“ vysvetlil odborník v nedávnom rozhovore v Dámskom klube STVR.
Typický lyžiarsky úraz je poranenie mäkkých tkanív v kolene. Nebezpečné je podvrtnutie kolena pri páde. Výnimkou nie sú ani zranenia ramena alebo zápästia. Lekár odporúča pred tým, ako sa po dlhšej pauze postavíme na lyže, rozcvičiť sa. Ideálny je základný strečing. „Vyberte sa radšej na svah ráno, keď je kvalitnejší sneh a voľte nenáročné trasy, teda modré zjazdovky. Čierne odporúčam tým, ktorí majú dobré balančné schopnosti a sú svalovo zdatní,“ doplnil.
Predchádzajte lyžiarskym úrazom – oddych a regenerácia
Každý by si mal zvážiť vlastné schopnosti, kvalitu výstroja a poveternostné podmienky. Rizikový – tretí deň lyžovačky nie je mýtus, ale realita a netreba ho zľahčovať. „Záťažou, ktorú telu denne dávkujeme, sa vo väčšej miere vylučuje kyselina mliečna, treba si oddýchnuť, dopriať relax, wellness, nepreťažovať sa, inak sa vystavujeme zvýšenému riziku poranenia,“ spresnil v televíznom rozhovore. Celý rozhovor s Jánom Grauzelom si môžete pozrieť TU.
Prvá pomoc a diagnostika úrazov kolena pri lyžovaní
Keď sa už úraz stane a lyžiar nie je schopný pokračovať v jazde, prichádzajú na pomoc záchranári. V najbližšom zdravotníckom zariadení zistia rozsah poškodení. Väčšinou zranenie len ošetria a doriešiť ho treba neskôr po odznení opuchu a zakrvácania. To je prípad narazeného alebo podvrtnutého kolena. „Poranenia mäkkých tkanív nie sú vždy riešené komplexne, keďže v danom čase a mieste nie je vždy dostupnosť všetkých diagnostických metód. Na to slúžia špecializované pracoviská, ako je to naše, kde máme k dispozícii magnetickú rezonanciu, röntgen či CT. Tieto vyšetrenia nám pomáhajú presnejšie určiť rozsah poranenia a rozhodnúť o ďalšej liečbe – či už konzervatívnej, ako je rehabilitácia alebo operačnej,“ vysvetlil Ján Grauzel v týždenníku Plus 7 dní, kde zhrnul aj prvú pomoc na svahu do siedmich bodov. Bližšie si ich môžete prečítať TU.
Športové zranenie pre snoubordingu
Netreba zabúdať ani na riziko zrážky s iným lyžiarom. Neopatrnosť na svahu, nezvládnutá technika, podcenenie schopností a terénu, agresívna a bezohľadná jazda sa už neraz skončili aj tragicky. „Napríklad pri kolízii so snoubordistom ťahá za kratší koniec lyžiar,“ vysvetlil pre TASR ortopéd a primár jednodňovej zdravotnej starostlivosti Nemocnice Medissimo MUDr. František Okál.
Kým lyžiari si často zrania dolné končatiny, snoubordisti ich fixovaním na jedlu lyžu nevystavujú takému riziku. „Namiesto podvrtnutí pozorujeme pády a nárazy na podložku alebo predmety. Preto dominujú poranenia chrbta, sedacej oblasti – kostrče, úrazy zápästí, ramena a hlavy,“ uviedol Okál. Celý text o porovnaní úrazov lyžiarov a snoubordistov si môžete prečítať TU.
Úrazy pri bežkovaní: Ako sa chrániť pred zraneniami
Bežkovaniu sa hovorí aj nordické alebo cross-country lyžovanie. Pri tomto športe náročnom na kondíciu, ale aj techniku sú dôležitou pomôckou okrem lyží i palice. „Tie vedia byť, paradoxne, aj zdrojom poranení palcov, zápästí alebo ramien či priamo pri páde alebo z preťaženia, prípadne nesprávnej techniky. Bežkári nás často vyhľadávajú pre bolestivé achillove šľachy, poškodené rotátory v ramene alebo preťažené lakte. Voľná päta a pomerne ľahká obuv nechráni členok pri podvrtnutí ako na lyžiach, preto častejšie vidíme úrazy členka a predkolenia, ktoré končia podvrtnutím až zlomeninou,“ povedal v cykle Dobrá rada Rádia Regina ortopéd a zároveň riaditeľ Nemocnice Medissimo, ktorá sa zameriava na ortopédiu a športovú traumatológiu, MUDr. Miroslav Bdžoch, PhD., MPH.
Skialpové úrazy: Riziká náročných zjazdov
Posledných rokoch sa teší veľkej popularite skialp alebo skitouring, teda výšľap na lyžiach pomocou špeciálnych pásov, kde päta lyžiarky nie je pevne fixovaná o lyžu a následne zjazd voľným terénom alebo po zjazdovke. „Typ lyže, lyžiarky a viazania predurčujú do akého terénu a na ako náročný zjazd sa môžeme s daným výstrojom vybrať. Náročnosť tohto športu je ovplyvnená aj bremenom, ktoré lyžiar v podobe výstroja nesie na chrbte a zásadne ovplyvňuje je ťažisko pri výstupe, ako aj pri zjazde,“ spresnil Miroslav Bdžoch.
„Úrazy sú takmer totožné s alpským lyžovaním, pády sú však často v závislosti od terénu oveľa dramatickejšie. Pri nesprávnom výstroji, neznalosti techniky a terénu, sa to v lepšom prípade končí pádom, prípadne nárazom o strom alebo skrytú skalu. V horšom prípade zasypaním lavínou. Radosť zo skialpu nezriedka pokazia bolestivé krvavé otlaky, omrzliny alebo rezné rany pri manipulácii s pásmi. Zákerným je pri úraze vo voľnom teréne riziko rýchleho podchladenia. Preto okrem nepodcenenia vybavenia a vlastných schopností je zásadným pravidlom nevybrať sa do voľného terénu sám,“ poradil skúsený ortopéd.
Skialp je fyzicky náročný šport, preto je dôležitá svalová a kondičná príprava. Aj o nej, ale tiež aj o špecifikách iných zimných aktivít, ako napríklad korčuľovanie, či sánkovanie, povedal Miroslav Bdžoch viac TU.
